Paríž/Bagdad 16. júna (TASR) Pád režimu bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna viedol k mnohým pozitívnym zmenám. Tento fakt už v Iraku nikto nepopiera - okrem prívržencov vojensky zosadeného irackého prezidenta, napísal dnes francúzsky denník Le Figaro.
Prvýkrát za 35 rokov sa obyvatelia Iraku môžu slobodne vyjadrovať na verejnosti. Využívajú znovanadobudnuté slobody, napríklad demonštrácie v meste, a učia sa demokracii aj tak, že volia alebo odvolávajú v Bagdade i v ostatných mestách poradcov do ministerstiev alebo mestských zastupiteľských úradov.
Po rokoch intelektuálnej letargie a politickej represie Iračania znova preberajú do svojich rúk krajinu. Le Figaro to ilustroval príkladmi: na upchatých križovatkách v Bagdade prevzali úlohu dopravnej polície dobrovoľníci, v niektorých štvrtiach vznikli hliadky, ktoré kontrolujú, aby nedochádzalo k vykrádaniu obchodov a domov.
Imámovia vyzvali šiitské obyvateľstvo na miernosť a zlodejov, aby vrátili ukradnuté predmety. Dva mesiace po príchode Američanov do Bagdadu administratíva, školy a univerzity nanovo fungujú. Pracujúcim sa vyplácajú mzdy, nemocnice sú opäť otvorené.
Mnohí analytici predpokladali, že pád režimu Saddáma Husajna bude znamenať rozklad krajiny. K obávaným zrážkam medzi šiitmi a sunnitmi alebo na severe medzi Kurdmi a Turkménmi nedošlo. Naopak, rozvíja sa silný pocit národnej identity a jednoty, zdôraznil denník. Predstavitelia jednotlivých etník a náboženských vyznaní potvrdili, že v Iraku treba presadiť princípy demokracie a pluralizmu.
Básnik a profesionálny šachista Násir Hasan pre noviny uviedol, že Iračania dlho žili zo dňa na deň a každodenné problémy im nie sú cudzie. Povojnové ťažkosti v krajine sú podľa Hasana dočasné. Dôležité je jedno: koniec režimu Saddáma Husajna a získaná sloboda. To je nesmierne cenné, podčiarkol.
Nie všetci Iračania sú rovnako optimistickí, priznáva Le Figaro. Dva mesiace po vstupe amerických síl do Bagdadu demonštrujú aj nespokojenci, napríklad vojaci a časť dôstojníckeho zboru. Náboženskí činitelia žiadajú rýchlejšie zavedenie reforiem.
Nespokojnosť sa prejavuje aj v politickej oblasti. Pád režimu, a tým aj bývalej jedinej vládnej Socialistickej strany arabskej obrody (BAAS), znamenal koniec inštitúcií. USA chcú, aby sa politická scéna reformovala a skonsolidovala. Politickí emigranti, ktorí sa vrátili do Iraku, nie sú populárni. Domáci politici sa obávajú, že obsadia popredné funkcie. Aj preto niektoré iracké politické strany začínajú vidieť v USA okupačné sily, ale nie osloboditeľov.
Na niektorých miestach zaznamenali útoky proti americkým vojakom. Nie je to Vietnam, ale tieto útoky sú častejšie, podčiarkol Le Figaro.
