Berlín 15. júna (TASR) Nemecko si v utorok pripomenie 50. výročie neúspešného povstania proti východonemeckému komunistickému režimu, ktorý brutálne potlačili sovietske tanky.
Vzbura z roku 1953 ktorá sa teraz považuje za predzvesť protestov roku 1989, po ktorých došlo k pádu berlínskeho múru sa začala 16. júna 1953, keď rozhnevaní robotníci prestali pracovať kvôli príkazom, aby zrýchlili stavbu výkladnej skrine východného Berlína Stalinovho bulváru.
Približne 5000 robotníkov pochodovalo k budove ministerstva v centre Berlína, kde vydesení funkcionári politbyra rýchlo odvolali požadované pracovné normy. Toto však demonštranti ignorovali a vyzvali, aby sa nasledujúci deň uskutočnil vo východnom Nemecku generálny štrajk. Svoje požiadavky rozšírili aj na konanie slobodných volieb. Výzvu na štrajk šírili rozhlasovým vysielaním zo západného Berlína ktorý bol pod kontrolou Američanov, Britov a Francúzov. Médiá komunistického východného Nemecka protest odignorovali.
Nasledujúci deň 17. júna viac ako milión východných Nemcov reagoval na výzvu na štrajk a vyšli do ulíc a to nielen vo východnom Berlíne kde 100.000 protestujúcich zaplnilo centrum mesta ale vo všetkých veľkých mestách.
Aby zdôraznili svoje narastajúce požiadavky, protestujúci niesli transparenty "Preč s komunistami" a "Preč so Sovietmi." Dav vtrhol do približne 250 verejných budov, vrátane piatich úradov využívaných nenávidenou tajnou políciou Stasi.
Východonemecký štát, ktorý bol založený po druhej svetovej vojne v sovietskej okupačnej zóne v roku 1949, nebol schopný zvládnuť povstanie, a preto velenie prevzala Sovietska armáda. Vzhľadom na to, že vo východnom Nemecku bolo rozmiestnených 500.000 sovietskych vojakov, nevznikol žiadny problém. Náčelník štábu ruskej armády Vasilij Sokolovskij, ktorý priletel z Moskvy, prikázal asi 600 tankom, aby vyšli do ulíc Berlína.
Bolo vyhlásené stanné právo a niektorí z demonštrantov prišli o život pri paľbe z automatických zbraní, iných tanky doslova rozdrvili. V niektorých mestách Sovietska armáda uskutočnila verejné popravy.
Najmenej 125 ľudí prišlo 17. júna o život a niekoľko ďalších popravili po rozsudkoch smrti v procesoch, ktorým predsedala obávaná "červená Hilda" komunistická sudkyňa Hilde Benjaminová. Približne 1600 demonštrantov odsúdili na mnohoročné tresty.
"Tento dátum patrí k histórii európskej slobody," pripomína Marianne Birthlerová, bývalá východonemecká disidentka, ktorá teraz vedie archív bývalej východonemeckej tajnej služby Stasi obsahujúci svojho času prísne tajné spisy, do ktorých môžu nahliadnuť obete prenasledovania.
Birthlerová pripomína, že východní Nemci sa môžu do minulosti pozrieť s hrdosťou na ich dve povstania za slobodu: prvému v roku 1953 a potom o 36 rokov neskôr, v jeseni 1989, ktoré viedlo k znovuzjednoteniu Nemecka.
V súvislosti s okrúhlym výročím povstania z roku 1953 sa v Nemecku uskutoční viac ako 500 spomienkových zhromaždení a ďalšie akcie. Obe komory Bundestagu v Berlíne budú mať mimoriadnu schôdzu, na ktorej prednesie prejav nemecký prezident Johannes Rau.
Aj napriek kladeniu dôrazu na vzdanie cti tým, ktorí prišli o život alebo slobodu v 1953, toto výročie ešte sprevádza spor. Mnohí z teraz starých veteránov povstania hrozia, že budú bojkotovať oslavy, ak sa bývalá východonemecká strana teraz pod názvom Strana demokratického socializmu (PDS) osláv zúčastní. Táto požiadavka však prezidenta Raua a kancelára Gerharda Schrödera stavia do delikátnej pozície, keďže ich sociálnodemokratická strana (SPD) tvorí vládne koalície s PDS v dvoch nemeckých spolkových krajinách.
Vodcovia PDS trvajú na tom, že sa chcú osláv zúčastniť, aby mohli akceptovať ich historickú zodpovednosť za udalosti spojené so 17. júnom.
Naďalej však existuje pocit horkosti medzi demonštrantmi, ktorí si odpykali tresty väzenia vo východnom Nemecku. Na základe nemeckých zákonov majú právo na iba 1,41 euro (1,65 dolára) kompenzácií za každý mesiac, ktorý strávili vo väzení. Tento stav kontrastuje s postavením bývalých východonemeckých komunistických funkcionárov a agentov Stasi, ktorým boli uznané štedré dôchodky na základe nedávneho rozhodnutia najvyššieho súdu.
"Je to do neba volajúca nespravodlivosť," hovorí Arnold Vaatz, bývalý disident, teraz poslanec nemeckého parlamentu. Vaatz chce, aby Bundestag schválil finančný balík 180 miliónov eur na kompenzácie politickým obetiam v bývalom východnom Nemecku.
