dinové batérie a bez problémov sa otočí na desaťcentovej minci.
Minirobot sa pohybuje rýchlosťou 60 cm za minútu. Srdcom stroja sú 8F ROM procesor, tepelné senzory a dva elektromotory, poháňajúce dve kolieska. Na ceste vpred robota nezastavia ani ležiace mince a iné podobné prekážky. Ďalšie modely môžu niesť minikameru, mikrofón a chemický mikrosenzor.
"Toto by mohol byť robot budúcnosti," tvrdí Ed Heller. "Jedného dňa by mohol plniť úlohy, ktoré dnes musia zvládnuť jeho veľkí kolegovia - napríklad zneškodňovať míny alebo vypátrať nebezpečné chemikálie."
Vývoj minirobota sa opiera o stroj z roku 1996, ktorý však bol štyrikrát väčší. Mini Autonomous Robot Vehicle (MARV) mal tiež zabudované všetky potrebné náležitosti - zdroje energie, senzory, počítač a kontrolné zariadenia. Kompaktnejšia elektronika a nový druh kolies prispeli postupne k ďalšiemu zmenšeniu robota.
Podľa Douga Adkinsa, ktorý je autorom dizajnu nového minirobota, ďalšie zmenšenie jeho rozmerov umožnila nová technika na výrobu vonkajšieho plášťa. Ten tvoria tenké vrstvy polymérnych plastov zvarených laserom, čo zároveň zabezpečilo nízku hmotnosť a pevnosť plášťa.
Zmenili sa aj kolesá. Staršie modely mali bežné kolesá, čo obmedzovalo ich pohyblivosť. Podobne ako tank má minirobot reťazovitý pohon, s ktorým sa bez problémov pohybuje aj po koberci.
Najväčším súčasným problémom pri ďalšej miniaturizácii je podľa odborníkov zo Sandia National Laboratories zásobovanie elektrickou energiou. Tri hodinové batérie totiž potrebujú svoje miesto.
V nasledujúcich piatich rokoch sa bude pracovať na vylepšení ovládania minirobota. Plánuje sa infračervené ovládanie alebo bezdrôtový rádiový kontakt. Videokamery a mikrofóny budú prvým krokom k samostatnej orientácii a pohybu v priestore.
