Brusel 11. júna (TASR) - Prezídium Konventu o budúcnosti EÚ dokončilo v utorok neskoro večer najnovší návrh sporných článkov pripravovanej európskej ústavy, ktoré sa týkajú inštitúcií. Vzápätí ho poslalo členom Konventu, ktorí budú o ňom dnes v Bruseli rokovať najskôr v menších skupinách a popoludní na plenárnom zasadnutí.
Text vychádza z kompromisu, na ktorom sa prezídium dohodlo s delegátmi Konventu koncom minulého týždňa. Obsahuje zmenené články o inštitúciách i nové znenie preambuly, ktorá bola "očistená" od akéhokoľvek ideologického zafarbenia.
Zatiaľ čo pôvodne preambula hovorila o kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve vychádzajúcom z gréckej a rímskej civilizácie a filozofických prúdov osvietenstva, nový text takýto odkaz na minulé civilizácie neobsahuje a hovorí len všeobecne o kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve Európy.
Inštitucionálne články potvrdzujú, že na čele Európskej rady, ktorá je najvyšším orgánom EÚ, bude stáť stály prezident volený kvalifikovanou väčšinou na dva a pol roka.
Mal by predsedať Európskej rade, riadiť jej prácu, pripravovať summity, zabezpečovať kontinuitu a pomáhať vzniku konsenzu. Na najvyššej úrovni by mal tiež úniu zastupovať v zahraničí v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale tak, aby sa nemiešal do kompetencií európskeho ministra zahraničných vecí.
Stáleho prezidenta Európskej rady dlho odmietali menšie štáty, vrátane Slovenska, nakoniec však na jeho vytvorenie pristúpili, keďže nebude mať žiadne výkonné, ale skôr len organizačné právomoci, a pri ministerských radách okrem rady pre zahraničné záležitosti ostane zachované rotujúce predsedníctvo členských štátov.
Toto predsedníctvo by však malo na rozdiel od dnešných šiestich mesiacov trvať najmenej jeden rok, pričom o presných pravidlách rotácie rozhodne Európska rada rešpektujúc "politickú a geografickú rovnováhu a rôznorodosť členských štátov".
Rade ministrov pre zahraničné záležitosti bude predsedať európsky minister zahraničia. Koordinovať činnosť ministerských rád bude okrem iného úlohou tzv. rady pre všeobecné záležitosti, do ktorej bude včlenená aj legislatívna rada.
V Európskej komisii bude až do 1. novembra 2009 sedieť za každú členskú krajinu jeden komisár. Po tomto termíne bude komisia pozostávať z predsedu a 14 "európskych komisárov", ktorí budú určení na základe rovnoprávnej rotácie medzi členskými štátmi.
Predseda komisie bude môcť tiež vybrať z členských krajín, ktoré práve nemajú "európskeho" komisára, komisárov bez hlasovacieho práva. Istým spôsobom tak aj po roku 2009 ostane zachovaný malými krajinami požadovaný princíp jedna krajina-jeden komisár, aj keď nie je jasné, čo vlastne budú dodatoční komisári bez práva hlasovať robiť.
Predsedu EK bude na návrh Európskej rady voliť Európsky parlament. Jedným z podpredsedov EK bude európsky minister zahraničných vecí, ktorého bude voliť Európska rada po dohode s predsedom EK.
Nový návrh definuje tiež kvalifikovanú väčšinu, ktorú by po 1. novembri 2009 mala tvoriť väčšina členských štátov, ktoré zároveň predstavujú 60 percent populácie EÚ. Takáto definícia sa stále nepáči Španielsku, ktoré trvá na zachovaní pre Madrid výhodného rozdelenia hlasov podľa Zmluvy z Nice. Ako ústupok Španielsku text obsahuje možnosť, že Európska rada predĺži hlasovanie podľa Nice po roku 2009 o ďalšie tri roky.
Text tiež definuje "superkvalifikovanú" väčšinu, ktorá bude potrebná vtedy, ak bude Európska rada alebo rada ministrov rozhodovať v prípadoch, keď nie je potrebný návrh Európskej komisie. Rozhodnutie bude prijaté, ak ho podporia dve tretiny členských štátov, predstavujúcich zároveň 60 percent populácie.
O návrhu, ktorý by mal byť základom pre dohodu Konventu, budú dnes celý deň rokovať členovia 105-členného zhromaždenia. Konsenzus o celom texte by chceli dosiahnuť najneskôr v piatok, aby mohol šéf Konventu Valéry Giscard dďEstaing na budúci týždeň na summite EÚ v Solúne (20.-21. júna) predložiť európskym lídrom návrh ústavy.
O jej definitívnom znení rozhodne medzivládna konferencia, ktorá sa začne na jeseň.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
