Street a pokúsia sa Britov presvedčiť, že prijatie eura je v ich vlastnom záujme. Minister financií pritom v pondelok poslancom parlamentu povedal, že k začleneniu do eurozóny ešte nie je vhodná doba, pretože ešte neboli splnené nutné ekonomické kritériá. Nahradenie libry eurom je problém, ktorý rozdelil nielen britskú verejnosť, ale aj samotnú vládu. Pred takmer 5 rokmi stanovil britský minister financií päť ekonomických testov, podľa ktorých sa má rozhodnúť, či je krajina pripravená prijať spoločnú európsku menu. Teraz vyniesol minister Gordon Brown dlhoočakávaný verdikt: "Prišli sme k záveru, že splnené bolo jedno kritérium, dve splnené neboli a dve by boli splnené, keby na to boli vhodnejšie podmienky."
Z piatich ekonomických kritérií ministra financií teda neboli splnené štyri, čo znamená, že Británia ešte euro nezavedie. Gordon Brown však v parlamente zanietene hovoril o výhodách, ktoré prinesie členstvo v eurozóne, ak sa Británia do nej zapojí za vhodných podmienok. Toto rozhodnutie však musí byť v záujem stability krajiny a v jej národnom ekonomickom záujme, zdôraznil minister Brown a k ďalšiemu časovému harmonogramu uviedol: "Hodnotenie bude pokračovať aj ďalej. Po vypracovaní budúcoročného rozpočtu sa rozhodneme, či ministerstvo financií bude opäť hodnotiť plnenie piatich testov, čo by nám potom, ak budú pozitívne, umožnilo predložiť otázku zavedenia eura pred obyvateľov Británie v referende."
Podľa BBC to znamená, že Briti v dohľadnom čase referendum o eure mať nebudú. Minister Brown však vo svojom prejave zhrnul, prečo je dobré byť v eurozóne, keďže to podporí obchod, podnikateľskú výmenu, investície a zníži finančné riziká, úrokové miery, nižšie ceny pre spotrebiteľov. Takže hoci britský minister financií členstvo v eurozóne principiálne podporuje, teraz vyhlásil to, čo už bolo dlhší čas verejným tajomstvom - Británia na členstvo eurozóne ešte pripravená nie je. Táto otázka Britániu názorovo rozdelila. Odporcovia hovoria, že euro oslabí britskú ekonomiku, momentálne vykazujúcu vyšší hospodársky rast a nižšiu nezamestnanosť ako vo väčšine krajín eurozóny a podkope národnú zvrchovanosť. Podľa prívržencov eura Británia bude bez spoločnej meny vytlačená na okraj Európy.
Aktivisti na oboch stranách názorového spektra sa snažia presvedčiť verejnosť o svojej pravde. Niektorí to vnímajú ako otázku politických princípov, podľa toho, či veria alebo neveria vo víziu integrovanejšej Európy, ktorá bola jednou z pohnútok na vytvorenie spoločnej európskej meny. Vyhranené sú však aj ekonomické názory. Stúpenci členstva Británie v eurozóne hovoria, že spoločnosti, ktoré si môžu vybrať, kde budú investovať do nových tovární a rozvoja služieb, sa radšej rozhodnú pre niektorú z krajín eurozóny. Je pravda, že od zavedenia eura v roku 1999 klesol podiel Británie na zahraničných investíciách prichádzajúcich do Európskej únie - hoci na dôvody takéhoto vývoja sú odlišné názory.
Stúpenci eura hovoria, že krajiny so spoločnou menou navzájom viac obchodujú. Ak by sa Británia do nej zapojila, nárast obchodu by podľa nich pomohol zvýšiť životnú úroveň.
Pre väčšinu odporcov je najväčšou výhradou strata kontroly nad určovaním úrokových sadzieb, ktoré pre celú eurozónu stanovuje Európska centrálna banka. Niekedy by pre Britániu mohli byť vhodné, ale často by to tak nebolo. Kritici poukazujú na to, že ani teraz nie je jednotná úroková sadzba vhodná pre krajiny s takými odlišnými ekonomikami ako napríklad Nemecko a Írsko. Nesprávna úroková sadzba by podľa odporcov eura mohla poškodiť britské hospodárstvo. Navyše, európska centrálna banka je terčom rozsiahlej kritiky práve za určovanie úrokových mier, kým britská Bank of England je v tlači hodnotená oveľa priaznivejšie. Kritici sa teda pýtajú -
načo vymieňať úspešnú Bank of England za niečo, čo až tak dobre nefunguje?
