Washington 9. júna (TASR) - Naša planéta je čoraz zelenšia, konštatujú vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a ministerstva energetiky USA. Ich spoločná štúdia odhalila, že za bujnenie vegetácie - ktoré sa za posledných 20 rokov zvýšilo o šesť percent - vďačí Zem globálnym klimatickým zmenám.
V mnohých oblastiach sa mimoriadne darí rastlinstvu a flóra doslova prekvitá - najmä v trópoch a lesoch ďalekého severu, pretože sa jej tu dostáva buď viac slnka, vody, tepla alebo oxidu uhličitého.
Hlavnou príčinou zvýšeného bujnenia vegetácie za posledné dve desaťročia sú pritom celosvetové klimatické zmeny, hovorí hlavný autor štúdie Ramakrishna Nemani z Montanskej univerzity.
Menej výrazným faktorom, prispievajúcim k tomuto javu, je nárast oxidu uhličitého v atmosfére v dôsledku skleníkového efektu. Za ostatných 20 rokov zaznamenali vedci jeho zvýšený výskyt o deväť percent.
Zatiaľ nie je isté, či za šesťpercentný nárast celkovej rastlinnej biomasy na Zemi môžu fluktuácie spôsobené činnosťou človeka alebo prirodzenou zmenou klímy, píšu americkí vedci v štúdii, ktorú zverejnili v odbornom časopise Science.
Skúmané obdobie rokov 1980 až 2000 bolo podľa ich slov jedným z najteplejších a bolo svedkom až troch klimatických udalostí fenoménu El Niňo. Všeobecne sa oteplilo v oblastiach, kde teploty vzduchu bežne obmedzovali rast vegetácie. Tam, kde je pre rast flóry potrebný slnečný svit, sa vyjasnilo a ustúpilo oblačné počasie. A tam, kde bolo doteraz príliš sucho, viac prší.
Bujnenie vegetácie sa najdynamickejšie prejavilo v povodí rieky Amazon. Táto oblasť prispela k celosvetovému nárastu rastlinnej biomasy až 40 percentami. Príčinou je najmä ústup oblačného počasia, čo poskytlo rastlinstvu viac slnečného svitu.
Napriek intenzívnejšiemu zelenaniu sa našej planéty vedci poukázali na skutočnosť, že 36-percentný nárast ľudskej populácie - ktorá dnes predstavuje šesť miliárd ľudí - predsa len predstihol rýchlosť pribúdania rastlinstva na Zemi.
