Vladimír Palko je vnímaný ako zásadový muž. Aj tak pôsobí. Mimochodom, pýtali sme sa ho aj na Vladimíra Fruniho, že žije podľa našich zdrojov vo väzbe čulým spoločenským životom. Ministrova odpoveď bola: „Správy z väzby mi nepodávajú.“ A usmieval sa úsmevom muža, ktorý vie, čo vie. Ako zvyčajne.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Vladimír Palko odpovedá na otázky stručne. Hoci sa niekedy zdá, že sa priamej veci vyhol, nie je to pravda – odpoveď je presná, no pritom je v medziach vyjadrenia politika, ministra vnútra. Hovorí, že novinári od neho nemôžu očakávať pikantérie. Jeho názor v odpovediach však znie jasne.
O Lexovi
Ivan Lexa je opäť na slobode, čo si o tom myslíte?
„To isté, čo som povedal, keď bol minulý rok v decembri vzatý do väzby. Že dotiahnuť do konca kauzy, ktoré sa ho týkajú, je ťažké.“
Takže je možnosť, že sa do konca ani nedotiahnu?
„Kto sleduje situáciu, vie, aká je. Vražda Róberta Remiáša je vlastne posledná siskárska kauza, ktorú vyšetrovatelia ešte riešia. Iné kauzy sú už na súdoch a jedna významná – únos, je amnestovaná.“
Traja svedkovia v kauze Remiášova vražda potvrdili výpoveď Ferusa? Sú aj ochotní vystupovať pred súdom?
„Rozhodol som sa, že ako minister vnútra nebudem komentovať dôkaznú situáciu, ktorá tu je. V každom prípade, vyšetrovateľovi aj prokurátorovi stačila na vznesenie obvinenia aj na predĺženie väzby.“
V roku 2000 ste adresovali sudcom Najvyššieho súdu, že to boli „oni, čo prepustili Lexu z väzby“ a že by mali voči sebe vyvodiť personálnu zodpovednosť. Vtedy Lexa po prepustení z kolúznej väzby utiekol do zahraničia potom, ako dal vtedajší minister spravodlivosti Čarnogurský na Najvyšší súd sťažnosť pre porušenie zákona a súd mu nevyhovel. Trváte na svojom výroku?
„Nepamätám si výrok z minulosti, ktorý by som oľutoval. Ani tento nemám dôvod meniť. Problém, prečo Ivan Lexa stále ide do väzby a z väzby von, sa netýka len vyšetrovateľov polície. Je to problém, kde veľkú úlohu zohrávajú súdy. Ale aj politika.“
Čia politika?
„V minulom období bol trikrát podaný návrh zákona o zrušení amnestií. Musel to byť ústavný zákon, aby prelomil ústavné právo prezidenta a schválený nebol. Napriek tomu, že vládna koalícia mala v minulom období ústavnú väčšinu a vlastne historickú šancu ten zákon prijať a jednu z najzávažnejších káuz definitívne rozriešiť. Takže to boli aj politici vládnej koalície, ktorí si nechceli popáliť prsty. A toto všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú situáciu.“
Sudca Dutka, ktorý Lexovi tentoraz nepredĺžil väzbu, tvrdí, že vyšetrovateľ nenazbieral dôkazy voči obvinenému a že dôvody na útekovú väzbu nevidí. Čo si myslíte o jeho vyjadrení?
„Čítal som odôvodnenie tohto výroku. Ten sudca v ňom nikde neuvádza, o čo sa opiera.“
Lexa môže mať teda už aj v tejto kauze pocit, že sa mu nič nestane?
„Tieto otázky sa opakujú roky. Má zmysel hľadať na ne odpovede? Tá spravodlivosť alebo nespravodlivosť, ktorá existuje v týchto kauzách, zodpovedá nejakej požiadavke celého Slovenska po spravodlivosti. Tu nie je až tak veľa ľudí, ktorých tie nespravodlivosti až tak trápia. Najmä ak sú niekoľko rokov staré. A sú aj takí, ktorým neprekáža, že politici sa správajú nečestne. V zásade si myslím, že tu sa dosiahla asi taká spravodlivosť, po akej bol v globále dopyt. To znamená, že to nebol až taký dopyt.“
Ak by to bolo tak, Lexa môže začať spokojne žiť?
„Nemám k tomu už čo dodať. Väčšina káuz je na súde, toto je jediná, čo sa dokončuje. Súd rozhodne.“
Väčšina spoločnosti možno skutočne rozmýšľa tak, že istá spravodlivosť sa dosiahla. Časť verejnosti však pozná iný druh spravodlivosti, v norme zákona. Minimálne matka Róberta Remiáša má o tom inú predstavu, nie? Budú policajné orgány sledovať pohyb Ivana Lexu? Po odchode z väzby v roku 2000 to neurobili, Lexa ušiel do JAR.
„Ale veď súd opätovne rozhodol, že útek Lexu nehrozí. To je rozhodnutie súdu.“
Je to vaše presvedčenie, alebo sme sa dostali k stavu súdnictva?
„Rešpektujem rozhodnutie súdu, že Lexov útek nehrozí. A k Ivanovi Lexovi sa už v tomto rozhovore nebudem vyjadrovať.“
Zhodnotíte stav súdnictva na Slovensku? Lexove kauzy sú len časťou z tých, ktoré sa roky ťahajú. Vyzerá to tak, že za Mečiara sa rozkrádalo vo veľkom a nespomeniem si na nikoho, kto za to rovnako pyká.
„Je tam aj veľa čestných a poctivých sudcov, ale keď sa na nich pozriem ako na celok, tiež ich netrápi vlastný stav. Že by škandalózne rozhodnutia vzbudzovali v ich stave pohoršenie.“
Nebude Lexu sledovať ani SIS?
„Je to samostatný orgán so svojimi kompetenciami.“
O Mitrovi a Majskom
Zlepšili sa vzťahy medzi SIS a vnútrom, keď je na čele tajnej služby Ladislav Pittner?
„Ale áno.“
Prečo, čo myslíte?
„Ladislava Pittnera poznám trinásť rokov. Viem, že by nedopustil, aby jeho podriadení prekračovali alebo zneužívali svoje právomoci.“
Medzi takzvanými šátekovcami a mitrovcami boli napäté vzťahy. Poviete, prečo?
„Toto sa, myslím, trochu preceňuje.“
Nemohli byť tie vzťahy zhoršené aj preto, že vnútro pracovalo na niekom, koho Mitro dôverne poznal, a ten človek ho mohol ohrozovať? Nejakými neuváženými vyjadreniami, výpoveďami? Myslím napríklad Jozefa Majského. Nejaký Mitro s trvalým bydliskom Mitrovho bydliska pracuje v spoločnej firme s Majského advokátom Kurucom, Vladimír Mitro má s Majského advokátom Kurucom spoločný pozemok v Borinke. A chodievali do Chorvátska.
„Pravdou je, že obvinenie voči Majskému z rôznych ekonomických trestných činov vznášal vyšetrovateľ, ktorý je z odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý vedie plukovník Šátek. Niektoré väzby medzi pánmi Majským a Mitrom boli známe. Ale či to malo nejaký dosah na zlé vzťahy medzi týmito bezpečnostnými zložkami, to neviem potvrdiť.“
Viete aj o ďalších príkladoch väzby medzi tými dvoma pánmi, ako sú tie, čo som spomenula?
„Nerád hovorím o dohadoch.“
Spomína Majský vo výpovedi Mitra?
„Nečítal som vyšetrovací spis.“
Viete, či má Majský skutočne zdravotné problémy? Či je pravda, alebo fáma, že uvažoval o samovražde, a keď to cez advokátku oznámil rodine a tá väzenskej správe, začali ho viac kontrolovať?
„Nedostávam správy o zdravotnom stave ľudí, čo sú už vo väzbe. Väzenské zariadenia spadajú pod ministerstvo spravodlivosti.“
Ako ste vnímali, keď sa za Mitra stal šéfom kontrarozviedky SIS Peter Tóth, muž, ktorý bol len pár dní predtým obvinený z útoku na verejného činiteľa rozoslaním anonymného trestného oznámenia, týkajúceho sa odpočúvania Pavla Ruska, na vašu osobu? Ide o muža, s ktorým si zrejme tykáte, ktorý bol kedysi poradcom vicepremiéra Šimka a istý čas mal blízko ku KDH.
„Petra Tótha poznám jedenásť rokov. Roky bol naozaj veľmi blízko KDH, vychádzal som s ním dobre. Po roku 1998 sa Peter Tóth nejako od KDH odvrátil, neviem prečo. To, že je podozrivý, že na mňa rozosielal faxy, ktoré ma očierňovali, ma prekvapilo. Rovnako je čudné, že ho bývalý riaditeľ Mitro, aj keď o obvinení vedel, vymenoval do vysokej funkcie v SIS. Muselo mu byť jasné, že KDH to nemôže akceptovať, že môže hroziť jeho odvolanie. Prečo to urobil? Tú otázku si naozaj kladiem.“
Možno Mitro kalkuloval, že ho premiér Dzurinda podrží proti KDH. Podľa mojich informácií s tým kalkuloval aj samotný Peter Tóth po príchode Pittnera za šéfa SIS.
„V tom prípade kalkulovali veľmi zle.“
O odpočúvaní a Ruskovi
Predmetné faxy sa rozosielali v čase vrcholenia kauzy odpočúvanie Pavla Ruska a vyjadrenia zo strany SIS aj ministerstva vnútra, že ani jeden z orgánov to nerobil. Už viete, ako sa nahrávky dostali do systému vnútra? Akým spôsobom ste podľa vašich slov „dostali darček, ktorý si nik nepýtal“?
„O to vlastne išlo. Že vraj to systému poslal počítačový súbor, ktorý sme si naozaj nevyžiadali, ani si ho my sami nevieme vyrobiť. Nemôžem to ešte presne povedať, pretože to nemôžem ani zisťovať – niekoľko mesiacov vedie vyšetrovanie vojenská prokuratúra. Takže, keby som sa snažil veci zisťovať samostatne, mohol by som mariť veci, ktoré vedú oni. Ale vcelku som spokojný s tým, čo sa ukazuje – nedávno ma navštívil vojenský prokurátor, podľa ktorého sú príslušníci policajného zboru momentálne mimo podozrenia.“
Odborník na systém, ktorý ministerstvo používa, povedal, že nie je možné, aby vám niekto poslal do systému nahrávku.
„Čítal som tú správu, tak stopercentne sa to v nej netvrdí. Ale fakt je, že tá správa vyzerá trochu zvláštne vo svetle tých výsledkov vyšetrovania, ktoré dosiahla vojenská prokuratúra. Vojenský prokurátor mi povedal, že stopy vedú niekde inde, nie na ministerstvo vnútra.“
Minulý týždeň sa zverejnila informácia, že sú do toho zapletení piati príslušníci SIS, Rusko však tvrdí, že kým ich neodsúdia a kým vy nevysvetlíte, ako sa nahrávka dostala do systému, nebude tej informácii dôverovať. Čo by ste mu odkázali?
„Ja mu neodkazujem absolútne nič. Pavol Rusko konal vyslovene nekompetentne. S veľkým hlukom obvinil ministerstvo vnútra a ministra vnútra z nejakého nezákonného odpočúvania, hovoril o nejakých politických súvislostiach, dnes to vyšetrovanie ukazuje, že vinníci sú niekde úplne inde. Toto bola prvá chyba, že vyrobil politickú krízu a teraz sa ukazuje, že to boli hlúposti. Druhou chybou bolo, keď do médií hovoril, že nahrávku má z prostredia ministerstva vnútra a pred vyšetrovateľom potom hovoril, že nahrávku má od človeka mimo rezortu vnútra. Čo k tomu dodať? Mal sa skôr správať podľa hesla z markizáckej relácie Sito: Radšej hamovať, ako banovať.“
Nie je celý spor medzi KDH a ANO, ktorý prerástol do veľkých rozmerov, skôr sporom medzi osobami – vami a Ruskom?
„Ja s ním nemám žiadny spor.“
Nezačalo sa to tým, že ste nechceli akceptovať dosadenie Ruskovho človeka na vnútro?
„Ale áno. On nevinne potvrdzuje, že ponúkal nejakých ľudí do rezortu ministerstva vnútra a ani nevie, čo vlastne hovorí. Platí zákon o štátnej službe, podľa ktorého môže minister vnútra vymeniť bez udania dôvodu špičkových funkcionárov, ktorí sú priamo pod ním – prezidenta policajného zboru, šéfa justičnej polície, šéfa inšpekcie… Pri ostatných funkciách platí, že môže byť odvolaný iba po služobnom hodnotení, v rámci procesu, ktorý je opísaný v zákone o štátnej službe, a musia byť dôvody na to odvolanie. Tieto veci pán Rusko vôbec nepozná, myslí si, že minister môže hocikoho vymeniť a dosadiť jeho človeka. To by som musel porušovať zákon a manipulovať so zákonom.“
Oni na oplátku odmietli dosadiť človeka blízkeho KDH do elektrární. Rusko hovorí, že preto, lebo v biznise to tak funguje – vy nevyjdete v ústrety mne, prečo by som ja mal vychádzať v ústrety vám.
„Nemôže byť všetko predmetom biznisu, platia aj zákony. Ja som mu toho riaditeľa finančnej polície dať nemohol. To by som musel zmanipulovať služobné hodnotenie existujúceho riaditeľa. To sa nedá, porušoval by som zákon. Minister hospodárstva je v inej situácii. Ten môže vymenovať členov predstavenstva nejakého štátneho podniku bez udania dôvodu, je to jeho právo. V tom je rozdiel.“
Rusko chvíľu uvažoval o odchode z politiky aj zo zdravotných dôvodov, aj v súvislosti s prešetrovaním jeho osoby policajnými orgánmi na základe výpovede Františka Mojžiša. Ako to stojí?
„Som len informovaný, že tam prebieha prešetrovanie vo veci.“
Nie voči osobám.
„Nik nebol obvinený.“
O zásadách
S ostatnými partnermi v koalícii nemáte problém. Aj s Mikulášom Dzurindom sa vzťahy zlepšili?
„Vzťahy sú vcelku dobré.“
Dzurinda by podľa našich informácií rád videl na poste šéfa NBÚ niekoho iného ako Jána Mojžiša? Je to pravda, že KDH by to mohlo ticho podporovať? Aj vy, známy ako zásadový muž, ktorý predložil v roku 2000 návrh na tvrdšie bezpečnostné previerky? To, čo sa spolu s ich rozsahom Mojžišovi vraj vyčíta?
„Myslím, že bezpečnostné zložky aj tak prešli za posledné mesiace otrasmi, je dobré, keď sa zachováva istá kontinuita. Ján Mojžiš čosi začal a čaká ho ešte tvrdá robota. Mal by ju dokončiť. Pozná nedostatky v práci NBÚ.“
Vás tieto bezpečnostné zložky – post šéfa NBS, SIS – už nelákajú? Po novembri 1998 ste boli významným mužom na takom mieste – ako námestník FBIS pre Slovensko. Vlastne šéf spravodajskej služby na Slovensku. Teraz ste si to s Ladislavom Pittnerom prehodili, on bol vtedy šéfom rezortu vnútra.
„Áno, vymenili sme si úlohy, teraz som v tejto a nerozmýšľam o inej.“