PARÍŽ. Francúzsky prezident Francois Hollande oznámil, že jeho krajina v najbližších dvoch rokoch prijme 24.000 migrantov.
Informovala o tom agentúra Reuters a televízia BFMTV, ktorá spresnila, že Hollandovo vyjadrenie je reakciou na návrh Európskej komisie, ktorá chce okrem toho navrhnúť, aby Nemecko prijalo vyše 31.000 utečencov.
Zo strany EK ide o snahu znížiť tlak na trojicu krajín: Grécko, Maďarsko a Taliansko - najviac vystavených náporu migrantov.
Povinnosť si splnia
Hollande vyhlásil, že prijať tých, ktorí utekajú pred vojnou, je povinnosť a Francúzsko je pripravené splniť ju. Dodal, že s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa dohodli na mechanizme, podľa ktorého budú utečenci rozdeľovaní po Európe.
Dohoda bude 14. septembra predmetom rokovania ministrov vnútra členských krajín EÚ. Merkelová v súvislosti s ňou spresnila, že "tí, ktorí prichádzajú výlučne z ekonomických dôvodov, nebudú môcť rátať s trvalou ochranou a budú musieť prijímajúcu krajinu opustiť".
Na pravidelnej štvrťročnej tlačovej konferencii v Paríži Hollande odhadol, že vo Francúzsku tento rok požiada o azyl asi 60.000 ľudí, čo je "prakticky stabilné číslo".
Dodal však, že Francúzsko "pri ňom" nemôže zostať, keďže susedné Nemecko prijme 800.000 migrantov. Uviedol, že v mene princípu solidarity je Francúzsko v najbližších týždňoch pripravené prijať "niekoľko stoviek - až tisíc - migrantov, ktorí v uplynulých dňoch pricestovali do Nemecka cez Maďarsko.
Hollande súčasne varoval pred "humanitárnou krízou obrovských rozmerov", ak v krajinách pôvodu migrantov alebo v tranzitných štátoch nevzniknú prijímacie centrá pre utečencov.
Pridalo sa aj Švédsko
Za stály a mandatórny systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl v Európe sa vyslovil aj švédsky premiér Stefan Löfven, podľa ktorého Európa čelí "kríze zodpovednosti, nie utečeneckej kríze".
Dodal, že túto otázku nastolí na rokovaniach s lídrami Nemecka a Rakúska, ktoré v posledných dňoch prijali tisíce utečencov zo Sýrie a Iraku, kým iné štáty EÚ nereagovali na výzvy prijať kvóty stanovujúce pre ne počty utečencov.
Švédsky premiér informoval, že kvótu 20.000 presídlených z krajín mimo EÚ, ako bolo stanovené v júni, by jeho krajina chcela zvýšiť na 100.000. Vyjadril tiež nádej, že k zodpovednosti sa prihlásia aj ďalší európski lídri a krajiny. O Maďarsku sa však vyjadril, že patrí k tým štátom, ktoré sa zodpovednosti snažia vyhnúť.
V rámci návrhu 10-bodového plánu na reformu politiky EÚ voči utečencom Švédsko presadzuje, aby EÚ schválila efektívny program, ako humánne vracať ľudí, ktorých žiadosti o azyl boli zamietnuté. Okrem toho by EÚ podľa Švédska mala byť aktívnejšia v úsilí pomôcť riešiť konflikty, ktoré vedú k utečeneckým vlnám. Löfven dodal, že jeho krajina podporuje zoznam bezpečných krajín aj premisu, že migrantom, ktorí odtiaľ prichádzajú, nebude môcť byť udelený azyl, lebo sú považované za stabilné.
Agentúra Reuters spresnila, že vlani vo Švédsku kladne vybavili len tri percentá žiadostí o azyl podané ľuďmi zo západného Balkánu.
V rámci vnútornej politiky chce švédska vláda preložiť zákon, na základe ktorého budú všetky obce a mestá v krajine povinné prijať žiadateľov o azyl, keďže to podľa Löfvena bude "národná povinnosť".
Navrhol summit normandskej štvorky
Francúzsky prezident avizoval možnosť zrušiť sankcie uvalené na Rusko.
Francúzsky prezident Francois Hollande navrhol usporiadať v septembri v Paríži schôdzku vedúcich predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny s cieľom dosiahnuť posun v mierových rokovaniach v situácii, keď na východe Ukrajiny došlo k pokroku pri dodržiavaní prímeria.
Schôdzka venovaná vývoju situácie na Ukrajine by sa mala konať ešte pred valným zhromaždením OSN, ktoré sa začne 28. septembra v New Yorku.
Hollande dodal, že prípravné rokovania na úrovni ministrov zahraničných vecí by sa mali konať v najbližších dňoch.
Francúzsky prezident naznačil, že ak na Ukrajine dôjde k decentralizácii a k splneniu ďalších záväzkov vyplývajúcich z minských protokolov, bude sa zasadzovať za zrušenie sankcií uvalených na Rusko. Francúzsky prezident upozornil, že dohody podpísané v Minsku musia byť splnené do konca tohto roku.
Autor článku
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
