Z budovania cesty ťažia regióny aj čínske firmy.
PEKING, BRATISLAVA. Pred vyše dvetisíc rokmi prechádzali po Hodvábnej ceste kupci aj pútnici. Hodváb, porcelán, ale aj kultúra sa z Číny cez stred Ázie dostávali až do Európy.
Dnes chce Čína na túto tradíciu nadviazať a znovu vytvoriť dopravnú tepnu medzi východom a západom. Hovorí o podpore regiónu, kritici zase o zväčšovaní vplyvu.
Jednou z prvých krajín, do ktorých Čína investovala, je Pakistan. Jeho dlhoročný spojenec USA investoval najmä do vojska, preto financie z Číny vítajú. „Väčšina ľudí si myslí, že je to príležitosť získať základné verejné služby. Nemajú dostatok elektriny, potrebujú cesty a obchody,“ uviedol Douglas Paal, viceprezident Nadácie Carnegie pre mier v Ázii pre Vice News.
World universities to create joint program on 'Silk Road' http://t.co/lKkGbLMOGu #SilkRoad #China pic.twitter.com/CBqIhHWCpl
— THE SILK POST (@THESILKPOST) August 21, 2015
Po vode aj po suchu
Stará Hodvábna cesta spájala Čínu, centrálnu Áziu, Indiu, Perziu, arabské krajiny a Európu. Išlo o počiatok svetového obchodu. Jej obnovenie prvýkrát navrhla Európska komisia už v roku 1991, keď sa Kazachstan a ostatné okolité národy osamostatnili.
Teraz Čína hovorí o projekte „jedno pásmo, jedna cesta“, ktorý má prepojiť Peking s Moskvou, Rotterdamom či Benátkami nielen cestami, ale aj sieťou železníc, plynovodov a ropovodov.