Správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
BRATISLAVA. Predpovedať svetové ceny ropy do budúcnosti nie je jednoduché, ale súčasný pád zaskočil aj tých najlepších analytikov.
Kým posledných päť rokov sa cena pohybovala horedolu okolo sto dolárov za barel, v stredu padla na päťročné dno. Jeden barel ropy sa predáva za 65 dolárov, čo je o 40 percent menej ako v lete.
Naposledy takto klesli ceny ropy počas krízových rokov 2008 – 2009. Vtedy bola hlavným dôvodom recesia v Európe a Spojených štátoch. Ropa padla k 40 dolárom za barel.
Veľa ropy na trhu
Súčasný dôvod je iný. Svetová spotreba rastie, aj keď trochu menej, ako bolo zvykom. Ťahajú ju najmä rozvojové krajiny ako Čína, India a podobne. Hlavný „problém“ je však tentoraz na strane produkcie. Vo svete je priveľa ropy, čo znižuje jej cenu.
Veľký podiel na tom majú Spojené štáty. Tie v posledných rokoch zažívajú boom ťažby ropy z bridlice. Ťaží sa metódou známou ako frakovanie, keď silný prúd vody rozštiepi bridlicu a uvoľní ropu.
Pred rokmi sa táto technológia nevyužívala, lebo bola príliš drahá. Vyššia cena ropy a zefektívnenie technológie však umožnili Američanom ťažiť túto „ukrytú“ ropu.
Ich závislosť od dovozu ropy výrazne poklesla. Produkcii neublížili ani konflikty v Iraku a Líbyi, kde si podľa Economistu aj napriek nepokojom udržiavajú vysokú produkciu.
Nízka cena ropy má najväčší dosah na krajiny, ktoré sú výrazne závislé od exportu tejto suroviny. Sú medzi nimi štáty ako Irán, Rusko, Venezuela či Nigéria.
Iránsky rozpočet je podľa Wall Street Journal nastavený na úrovni ceny ropy za 130 dolárov za barel (čo je dvojnásobok súčasnej ceny), v Rusku je to okolo sto dolárov. Práve nízke ceny ropy sa okrem sankcií za politiku Ruska voči Ukrajine podpisujú aj na páde ruského rubľa.
Dobré pre Európu
Nízka cena ropy zase vyhovuje krajinám, ktoré vo veľkom musia ropu dovážať: európske štáty či Japonsko.
V iných krajinách, napríklad v Spojených štátoch, je to komplikovanejšie: kým nižšie ceny ropy pomáhajú ekonomike, lebo napríklad ľudia minú menej na benzín a ušetrené peniaze môžu minúť na vianočné darčeky, čím podporia ekonomiku.
Na druhej strane energetické firmy menej investujú do ťažby ropy – čo znamená menej pracovných miest. Ropná spoločnosť BP už preto ohlásila prepúšťanie.
Keď v minulosti padli ceny ropy tak výrazne dole, zasiahol OPEC. Túto organizáciu (niektorí ju volajú aj kartel) tvorí 12 krajín, ktoré vyvážajú ropu. Celkovo majú pod palcom 40 percent svetovej produkcie. V minulosti sa v podobnej situácii rozhodli obmedziť produkciu, čo zvýšilo cenu ropy.
Saudskoarabský hráč
To isté sa očakávalo aj na stretnutí OPEC-u koncom novembra. No nestalo sa tak. Saudská Arábia, najväčší svetový exportér a hlavná krajina v OPEC, sa rozhodla tentoraz správať sa trhovo a neznižovať ťažbu. Ceny ropy hneď na to klesli o desať percent.
„Vstupujeme do novej éry cien ropy, keď ich neurčuje Saudská Arábia a OPEC, ale trh,“ povedal pre Bloomberg Mike Wittner, hlavný ropný výskumník zo Societe Generale SA v New York.
Irán za tým vidí geopolitiku. „Hlavným dôvodom je politické sprisahanie istých krajín proti záujmom regiónu a islamského sveta, a to je jediný záujem niektorých krajín,“ povedal podľa Reuters iránsky prezident Hasan Ruhání.
Saudská Arábia, kde žijú väčšinou sunniti, je nepriateľom šiitského Iránu. Na rozdiel od Iránu si Saudskoarabi môžu dovoliť aj nižšiu cenu ropy. Na špeciálnych účtoch majú dohromady 900 miliárd dolárov z ropy, z ktorých môžu vykrývať straty. To Irán, ktorý pomáha prežiť režimu Bašara Assada v Sýrii, nemá.
„Teraz to vyzerá, že Saudská Arábia a jej priatelia z Perzského zálivu používajú ceny ropy ako politickú zbraň - namierenú najmä na Irán,“ napísali Financial Times.
U nás padajú ceny pomalšie
Benzín je na Slovensku lacný ako v roku 2011. V Rakúsku ešte lacnejší.
BRATISLAVA. Výrazný pokles cien ropy vo svete sa prejavil aj na slovenských čerpacích staniciach. Každý týždeň sú pohonné látky lacnejšie.
Podľa údajov portálu natankuj.sk oproti vrcholu na začiatku júla je benzín v priemere lacnejší o 16 centov, nafta o 12 centov za liter. Na čerpačkách lacných značiek sa už benzín dostal pod hranicu 1,30 eura za liter a nafta pod 1,20 za liter.
V najbližších dňoch ich zrejme čaká ďalšie zlacnenie. Na svetových trhoch totiž benzín zlacnel za dva týždne o 7 centov, nafta o 5 centov. Slovensko najviac ovplyvňuje trh s ropnými produktmi v Rotterdame.
Ak by sa mu tunajší distribútori pohonných látok v plnej miere prispôsobili, už dnes by benzín na Slovensku bol lacnejší o 5 centov a nafta o 3 centy za liter, tvrdí natankuj.sk.
Ceny na čerpacích staniciach sa pádu cien ropy neprispôsobujú úplne, pretože zhruba polovicu cien palív tvoria spotrebné dane. Konkurencia na slovenskom trhu je navyše slabá.
V Rakúsku, kde je silnejšia, sa benzín dostal pod 1,10 eura za liter a nafta ešte nižšie.
Peter Kremský
Stĺpček Petra Schutza: Lacnota
Padajúce ceny ropy sú vítané pre Slovensko, Európu aj celú globálnu ekonomiku.
Lacnejší benzín prospieva hospodárstvu priamo, ale aj nepriamo nárastom disponibilných príjmov obyvateľstva.
To neplatí akurát pre producentov, ktorých náklady na barel sú podstatne vyššie než zhruba desať dolárov v krajinách OPEC.
Nečudo, že paranoidní vývozcovia Irán, Rusko, Venezuela vidia za poklesom na rekordne nízke hodnoty geopolitické komploty.
Najbližšie k pravde pritom bude, že ak v OPEC nedávno odmietli znížiť ťažbu, tak v oku mali najmä americkú bridlicu, ktorú by chceli obmedziť cenovou vojnou.
Šesťdesiat dolárov za barel však tu a teraz ruinuje najmä krajiny, ktoré na cene ropy kalkulujú rozpočty. Napríklad Rusko, ktoré je nastavené na sto dolárov za barel, čakajú veľmi ťažké časy.
