MOSKVA, BRATISLAVA. Keď ruská vláda rozhodla, že Estona Kohvera v nedeľu ukáže pred televíznymi kamerami, bolo jasné, že tentoraz nepôjde o prípad tichej výmeny odhalených špiónov.
Namiesto toho sa hovorí, že Rusi vtrhli na územie členského štátu Európskej únie a NATO a uniesli jeho občana.
Podľa ruskej verzie Kohvera chytili na ruskom území s pištoľou americkej výroby, s päťtisíc eurami v hotovosti, so zariadením na tajné nahrávanie a dokumentmi, ktoré dokazovali, že na ruské územie prišiel získavať nových špiónov.
Teraz je v moskovskom väzení, hrozí mu dvadsaťročný trest.
Silné načasovanie
Estónska verzia však znie inak. V piatok zasiahli stanovište estónskych colníkov na hranici s Ruskom dymové granáty.
Všetky komunikácie boli blokované z Ruska a nakoniec na estónske územie vtrhlo komando, ktoré so sebou zobralo Kohvera.
Ten na hranici pracoval ako príslušník tajnej služby, na starosti mal pašerákov.
Pochybnosti vyvoláva načasovanie celej akcie ruskej tajnej služby FSB.
Kohvera uniesli len dva dni po tom, ako Estónsko navštívil americký prezident Barack Obama a sľúbil mu ochranu v prípade útoku.
Estónsko sa zas ponúklo, že na jeho území môže stáť nová základňa NATO.
Bez zásahu NATO
O zapojenie aliancie do Kohverovho prípadu Estónsko zatiaľ nestojí, keďže by to mohlo ešte zvýšiť súčasné napätie.
„Uniesť spravodajského dôstojníka člena NATO na cudzom území je bezprecedentné. Nikto však nechce v praxi do toho zapájať NATO, budú sa snažiť držať to na lokálnej, bilaterálnej úrovni,“ cituje Guardian Niilesa Kroosa, bývalého šéfa estónskej tajnej služby.
Spory medzi Estónskom a Ruskom nie sú nové, v roku 2007 sa napríklad pobaltská krajina stala terčom kyberútokov z Ruska.
