Američania so spojencami sa snažia zabrániť vyhladeniu irackých menšín a vytvoreniu islamského kalifátu. Bez reformy a zmeny štýlu vládnutia v Bagdade to však nepôjde.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
WASHINGTON, BAGDAD. Tri roky po stiahnutí vojakov sa Spojené štáty znovu vrátili do vojny v Iraku a podľa Washingtonu to nebude chvíľková intervencia.
Ich letecké nálety proti islamistom z ISIS (Islamský štát v Sýrii a Iraku) môžu trvať aj celé mesiace.
Pripustil to v sobotu americký prezident Barack Obama, ktorý vojenskú intervenciu na severe Iraku obhajuje snahou zabrániť genocíde irackej menšiny jezídov.
Tí uviazli v Sindžarskom pohorí bez jedla a vody na úteku pred islamistami.
Dlhodobý projekt
„Toto bude dlhodobý projekt a potrvá, kým iracká vláda nebude schopná udržať krajinu pokope,“ povedal Obama.
Hlavným cieľom misie je okrem ochrany irackých menšín v oblasti irackých plání Ninive aj zvrátenie nástupu islamistov, ktorí sa v regióne snažia vytvoriť brutálnu verziu islamského kalifátu.
Už teraz kontrolujú v Sýrii a Iraku územie, kde žije okolo šesť miliónov ľudí. Len v júli tam podľa OSN zomrelo 1700 Iračanov.
Cez víkend sa britskí aj francúzski spojenci pridali k operácii americkej armády, ktorá má dve podoby. Na jednej strane Američania bombardujú bojovými lietadlami F/A18 či dronom MQ1 Predator pozície islamistov, na druhej strane sa snažia dostať humanitárnu pomoc k uviaznutým jezídom, medzi ktorými podľa OSN zomreli už desiatky detí na dehydratáciu a od hladu.
Iracká menšina jezídov, ktorá udržiava praktiky svojej tradičnej viery s prvkami viacerých náboženstiev aj zoroastrizmu, sa podobne ako miestni kresťania ocitla na severe Iraku v zúfalej situácii, keď islamisti začali obsadzovať mestá, zavádzať šaríu a nútiť do konverzie na islam.
Umierajú od smädu
Iracká vláda tvrdí, že má dôkazy o masových hroboch so stovkami zabitých jezídov, ktorých islamisti označujú za uctievačov diabla.
Mnohých jezídov, vrátane žien a detí, pochovali zaživa. Tristo žien podľa agentúry Reuters uniesli do otroctva.
Svedkovia podľa Daily Telegraph videli, ako vyhladované psy žerú pozostatky tiel v pohorí Sindžar. Reportér britského denníka z americkej helikoptéry bol pritom, ako stovky zúfalých ľudí utekali po zhodenú vodu a jedlo. Jedna fľaša pripadala na päť ľudí.
Odkedy získali islamisti prevahu nad irackou armádou, v mnohých mestách sa snažia zaviesť islamský kalifát s brutálnymi pravidlami, kde sú únosy, výbuchy a popravy na dennom poriadku.
Slabá iracká vláda premiéra Núrího Malíkího, ktorá dlho protežovala šiitov na úkor sunitov a prehĺbila tak sektárske násilie v krajine, preto oficiálne vyzvala na pomoc Spojené štáty.
„Letecké útoky majú znížiť možnosti teroristov a dosiahnuť strategické zisky a sú veľmi efektívne,“ citovala CNN šéfa irackej diplomacie Hošjara Zebariho.
Vzniká džihádistan
Podľa amerického senátora Johna McCaina však limitované nálety na zastavenie „najbohatšej a najmocnejšej teroristickej organizácie v histórii“ stačiť nebudú a vyzval na výraznejšie nasadenie armády v teréne.
ISIS sa podarilo za posledné mesiace dostať k obrovským finančným zdrojom aj ropným poliam.
Obama vstúpil do irackého konfliktu v čase, keď okrem humanitárnej katastrofy hrozí aj strategický zlom, keď sa islamisti dostali už 50 kilometrov od Irbilu, hlavného mesta relatívne stabilnej časti Iraku – Kurdistanu.
S ich postupom v Iraku a Sýrii začína vznikať v srdci Blízkeho východu džihádistan, ktorý sa podľa Financial Times bez intervencie Spojených štátov nepodarí zastaviť. Aj americký prezident si však uvedomuje, že bombardovanie na zastavenie sektárskeho násilia a napredovania ISIS stačiť nebude a nebude ani kľúčové.
„Nedovolíme im, aby vytvorili akýsi kalifát v Sýrii a Iraku, ale môžeme to urobiť, len ak budeme mať na mieste partnerov,“ povedal Obama pre The New York Times. S podobným posolstvom vystúpil v irackom hlavnom meste šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius. Bez širokej vlády národnej jednoty sa ťažko bude bojovať proti vznikajúcemu islamistickému teroristickému štátu.
Bagdad čelí tlaku na reformu vrátane výmeny premiéra Malíkího, ktorý nemá dôveru medzi sunitmi ani Kurdmi. Rozdelený parlament medzi šiitov, sunitov a Kurdov však nevie nájsť kompromisnú figúru, ktorá by ho nahradila.
McCain: Obama nepochopil vážnosť situácie v IrakuČítajte
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
