Magazín Time sa pýta, či bol toho hodný.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
HAILEY, BRATISLAVA. Podujatie za návrat Bowa Bergdahla domov robilo jeho rodné mestečko každý rok. Tohtoročné stretnutie koncom júna sa malo zmeniť na uvítaciu párty.
Amerického vojaka, ktorého päť rokov zadržiaval Taliban, v sobotu pustili na slobodu.
Podujatie sa však koncom júna neuskutoční. Organizátori ho zrušili.
Jednak preto, že do osemtisícového mesta Hailey v štáte Idaho sa po medializovaní chystali davy ľudí. No hlavne preto, že mnohí chceli protestovať. Bowe Bergdahl totiž pre nich nie je hrdina, ale dezertér.
Pre jeho záchranu z rúk Talibanu prišlo vraj o život šesť vojakov, ktorí ho hľadali. Cenou bolo aj prepustenie piatich bojovníkov z Talibanu, ktorých Obamova vláda pustila na slobodu.
Republikáni útočia na Obamu, že americkí vojaci sa teraz stanú častejším terčom útokov. A Time sa na najnovšej titulke pýta to, čo mnohí Američania: Stál vôbec za to?
Hanba za Ameriku
Bowe Bergdahl bol v Afganistane iba niečo vyše mesiaca a podľa svedkov už dával najavo odpor k vojne.
Rodák z Idaha, ktorého rodičia, nábožensky zameraní, vyučovali aj so sestrou Sky doma v divočine a ktorý sa neskôr snažil dostať do francúzskej cudzineckej légie, o tom napísal aj email svojmu otcovi.
„Hanbím sa za to, že som Američan,“ napísal podľa Daily Telegraph. Otec, ktorý ho učil etike a morálke, mu odpísal, aby poslúchal svoje svedomie.
Podľa BBC ešte pred misiou hovoril kolegom, že keď to v Afganistane nepôjde, „odíde do hôr v Pakistane“.
Jeho kolegovia spomínali, že v Afganistane sa viac bavil s miestnymi ako s americkými vojakmi, začal sa tiež učiť miestny jazyk.
Posledný júnový deň 2009 Bowe Bergdahl opustil svoju pozíciu na základni. Podľa viacerých sám dobrovoľne odišiel. Jeho nadriadení čoskoro zistili, že ho zadržiava Taliban.
Hľadali ho bezpilotným lietadlom, dvoma stíhačkami F-18 aj tímom vojakov, z ktorých vraj šiesti zahynuli.
Podľa viacerých jeho bývalých kolegov Bergdahl dezertoval a mali by ho teraz súdiť. „Bol som naňho naštvaný vtedy a teraz som ešte viac,“ povedal pre CNN bývalý seržant z jeho čaty.
Vyšetrovať neskôr
Ministerstvo obrany zatiaľ nehovorí, či bude znova vyšetrovať jeho zmiznutie. Na to je vraj čas, chcú hlavne, aby sa teraz dal dokopy.
Taliban ho podľa videa, ktoré zverejnil, prepustil v zlom stave. Údajne má problém hovoriť aj rozumieť rodnej angličtine.
Vojaka, ktorý bol posledným americkým vojakom zajatým vo vojnách v Iraku a Afganistane, previezli do nemocnice v Nemecku. Zdravotné problémy boli podľa vlády tiež dôvodom, prečo pristúpili na výmenu s väzňami.
Otec sa naučil po paštunsky
Otec uneseného vojaka napísal Talibanu, že pracuje na oslobodení väzňov z Guantánama.
HAILEY, BRATISLAVA. Rodičia unesených vojakov sa väčšinou spoliehajú na armádu, aby oslobodila ich blízkych. Otec Bowa Bergdahla Bob (na snímke SITA/AP) však nechcel len čakať.
Počas piatich rokov si nechal narásť bradu, naučil sa po paštunsky a niekoľko hodín denne podľa CNN študoval históriu Afganistanu. Nahral tiež video na Youtube, v ktorom únoscom ďakoval, že „sa starajú o jeho syna“.
Odmietal vojnu v Afganistane. Na Twiterri napísal odkaz hovorcovi Talibanu, „že pracuje na oslobodení všetkých väzňov z Guantánama“.
Po anglicky nehovorí. Mohol zabudnúť rodnú reč?
Bowe Bergdahl má po prepustení ťažkosti hovoriť aj rozumieť angličtine. V zriedkavých prípadoch je to možné, hovoria experti.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký seržant 23 rokov rozprával po anglicky, čo bol jeho materinský jazyk.
Po piatich rokoch väzenia Talibanu, kde zrejme veľa angličtiny nepočul, má podľa jeho otca problém hovoriť, ale aj rozumieť rodnému jazyku.
Odborníci, ktorých oslovili americké či britské médiá, hovoria, že „stratiť reč“ je nezvyčajné, ale nie vylúčené.
Aspoň v snoch
„Keď sa raz prvý jazyk ustáli, nie je ľahké ho zabudnúť,“ povedala pre USA Today profesorka lingvistiky Sandra Disnerová.
Psychiater Charles Marmar pre denník dodáva, že „strata jazyka aj u dlhoročných vojnových zajatcov je vzácna“.
„Väčšina ľudí si udržuje aj za tvrdých podmienok zajatia reč, aspoň v myšlienkach či snoch,“ dodal.
Jednoduchšie je stratiť schopnosť hovoriť. Človeku, ktorý dlho nepočul svoj rodný jazyk, vypadnú niektoré slová či gramatické štruktúry. Ťažšie je zabudnúť „chápať“ svoj rodný jazyk. Je to individuálne.
Niektorí ľudia môžu podľa odborníčky, ktorú citovala BBC, byť bez kontaktu s rodnou rečou aj desaťročia a aj tak ju nezabudnú.
Vie po paštunsky?
Bergdahl sa už pred zajatím začal učiť paštunský jazyk. Je možné, že ho už ovláda. Vplyv na schopnosť pamätať si rodnú reč môžu mať aj tvrdé podmienky či izolácia pri zajatí.
Väčšiu šancu zabudnúť rodný jazyk majú podľa BBC deti, ktoré aj desať rokov hovorili materinským jazykom, no neskôr s ním neboli v kontakte, a tak si ho nemusia nutne obnoviť.
