.
Sedemdesiatnička Christa Gassmannová mala čerstvo po operácii rakovinového nádoru, žila po smrti manžela sama a k tomu mala štyri umelé kĺby. Namiesto toho, aby sa utápala v spomienkach či doma štrikovala, vyrazila ako aupairka za hranice.
Neodradilo ju ani to, že nevedela dobre po anglicky či nedokázala poslať e-mail na počítači a za hranicami bola len dvakrát – na stretávke so spolužiakmi v USA a na kurze angličtiny v Británii.
Gassmannová je jednou z vyše 500 žien, ktoré využili nápad nemeckej agentúry Granny Aupair v Hamburgu sprostredkovať seniorky ako staré mamy – babysitterky za hranice. Hlavné výhody oproti mladým au pair? Majú skúsenosti, vychovali vlastné deti a dá sa na ne spoľahnúť. Ich motivácia navyše nebýva finančná, cítia sa vitálne a chcú niečo zažiť.
Mnohí rodičia privítajú v úlohe vychovávateľky skôr staršiu a skúsenejšiu ženu. ILUSTRAČNÉ FOTO - FOTOLIA
Mami, vyraz do sveta
V meste Springe ma víta dáma v plnej fyzickej aj psychickej sile. Na stole má zapnutý počítač aj pohľadnicu z Indie od sesternice. V rýchlosti so mnou preberie konflikty v Sýrii aj na Ukrajine a krúti hlavou, že vojen už stačilo.
Gassmannová sa narodila v roku, keď sa začala druhá svetová vojna. Keď skončila základnú školu, rodina si nemohla dovoliť, aby v štúdiu pokračovala. Nežila dobrodružný život, pracovala ako úradníčka a venovala sa výchove svojich štyroch detí.
Zlom nastal až v roku 1998 na stretávke so spolužiakmi v New Yorku. Cestovali potom ešte po Spojených štátoch s nemeckým sprievodcom. „Bolo to výborné, hoci vtedy som ešte nevedela prečítať ani menu v reštaurácii,“ hovorí.
Neskôr bola jedna z jej dcér na stáži v Kanade a Gassmannová ľutovala, že podobná možnosť pre starších ľudí neexistuje. „Dcéra mi však dala adresu agentúry Granny Aupair a povedala: Mami, teraz môžeš vyraziť za hranice.“
Keď si chcela nájsť hostiteľskú rodinu, musela sa naučiť pracovať s počítačom, keďže celá komunikácia prebiehala e-mailom. Nedala sa odradiť a absolvovala počítačový kurz.
Kanada aj bez peňazí
„Človek nechce v dôchodku len sedieť v kresle a štopkať ponožky,“ vysvetľuje rozhodnutie vycestovať do Kanady a starať sa o tri deti. Ich mama bola Nemka, mala len pár dní dovolenky a chcela, aby mali deti cez letné prázdniny starostlivosť aj kontakt s nemčinou.
Keby si s rodinou nesadli, bola Gassmannová dohodnutá s dcérou, ktorá mala neďaleko stáž, že príde k nej. No s deťmi, čo mali päť, sedem a deväť rokov, si hneď dobre rozumeli.
„Nebolo to ako práca, vozila som deti na plávanie, robila im raňajky. Všade, kde bola pozvaná rodina, bola som pozvaná aj ja. Cez víkendy sme mali bohatý program, bola som na indiánskom festivale, na rodeu, na historickom ranči. Ako turistka by som Kanadu nikdy takto nezažila. Nemohla by som si finančne dovoliť ani len vycestovať tam.“