Z mexických ulíc už takmer úplne vymizli chrobáky. Tie od Volkswagenu, ktoré v miliónoch brázdili tunajšie cesty.
Ikonické autá volajú Mexičania láskavo „vocho“. Celé desaťročia boli najpoužívanejším rodinným vozidlom v Mexiku, podobne ako u nás embéčky.
Výhodou bola dostupná cena, nízka spotreba, ľahké parkovanie v preplnených uliciach a odolnosť na cesty plné výtlkov. Celé generácie detí si krátili cestu súťažením, koľko chrobákov videli.
Najcennejší bol žltej farby, ktorý vyrábali v limitovaných sériách. Posledný model vyšiel z pásu vo fabrike v meste Puebla v roku 2003.
V Mexico City od vlaňajška platí nový zákaz, že chrobáky sa nemôžu používať ako taxíky. Dovŕšili desaťročnú životnosť a podľa prísnych pravidiel na znižovanie znečistenia vzduchu musia odísť do dôchodku.
Problémom je aj ich bezpečnosť, keďže majú iba dvojo dverí a často sa využívali na bleskové únosy. Mnoho taxikárov sa ich zbavilo aj preto, že im vláda ponúkla odškodnenie vo forme šrotovného.
S jazdou v taxi-chrobákovi mám vlastnú skúsenosť. Nič pre vyššie postavy. Zastavil som ho na ulici a s námahou som sa vtesnal dovnútra.
Celou cestou som hlavou narážal do strechy a nohami do palubnej dosky, ale stálo to za to.
Mnoho Mexičanov už dnes nostalgicky spomína na chrobáky ako na jeden zo svojich symbolov. V Berlíne úspešne fungujú prehliadky mesta v starých komunistických trabantoch.
Som si istý, že o pár rokov bude mať „vocho“ atrakciu pre turistov aj Mexico City.
