Severný ľadový oceán skomerčnieva. Morský ľad ustupuje, vzniká nová trasa medzi Európou a Áziou.
TA–LIEN, BRATISLAVA. Nie je to príjemná cesta. Kvôli bezpečnosti musia lode sprevádzať ľadoborce a ak sa niečo pokazí, najbližší prístav môže byť vzdialený niekoľko stoviek kilometrov.
Nákladná loď Jung Šeng sa napriek tomu pred týždňom vydala nezvyčajnou trasou.
Zo severu Číny mieri do prístavu v holandskom Rotterdame a ako prvé plavidlo z Číny zdolá severnú morskú trasu, ktorá vedie cez Severný ľadový oceán.
Rýchlejšie a lacnejšie
Ešte pred niekoľkými rokmi bola pre svet takmer neznáma.
V poslednom čase však zažíva prudký rozvoj – v roku 2010 využilo trasu šesť lodí, o dva roky neskôr už 46. V tomto roku vydali ruské úrady povolenie už 372 lodiam, čo je viac ako osemnásobný nárast za necelý rok.
Sú za tým klimatické zmeny. Arktída sa ohrieva a oblasť, ktorú pokrýva morský ľad, je každým rokom menšia.
„Zarazilo ma, ako málo ľadu sme počas cesty videli,“ spomínal pre Financial Times Egill Thor Nielsson, výskumník z Islandu.
To využívajú hlavne spoločnosti, ktoré prepravujú ropu a zemný plyn. V Arktíde sa podľa odhadov nachádzajú obrovské zásoby fosílnych palív a ich ťažba je pre zmeny klímy čoraz výhodnejšia.
Severný ľadový oceán však čoraz viac láka aj prepravné spoločnosti z Európy a Číny.
Väčšina z nich na prepravu využíva cestu cez Indický oceán a Suezský prieplav, severná trasa je však v porovnaní s klasickou o takmer 40 percent kratšia.
Tovar sa do a z Európy dostane rýchlejšie a hlavne lacnejšie.
Suez nenahradí
Hlavnou námornou trasou sa však tak skoro nestane. V zime a na jar je prakticky nepriechodná a aj počas zvyšku roka musia lode sprevádzať atómové ľadoborce ruskej spoločnosti Rosatomflot.
„Severná trasa nie je pre Suezský prieplav konkurenciou, skôr sezónnym doplnkom,“ povedal pre Reuters Michail Belkin, poradca Rosatomflotu.
Potvrdzujú to aj čísla. Minulý rok sa cez severnú trasu preplavilo len niečo vyše milióna ton nákladu, čo je v porovnaní s klasickou cestou zanedbateľné percento.
„V najbližších rokoch bude obchodný potenciál trasy obmedzený,“ povedal na tohtoročnej konferencii o Arktíde Sturla Henriksen, šéf nórskej komory vlastníkov lodí.
Do budúcnosti so severnou trasou námorníci rátajú.
Juhokórejský námorný inštitút odhaduje, že do roku 2030 prejde Severným ľadovým oceánom štvrtina všetkého tovaru medzi Európou a Áziou. Záleží aj na ruskej vláde.
„Je to o nákladoch. Nielen o poplatkoch pre Rosatomflot, ale aj nákladoch na stavbu pevnejších lodí a byrokraciu,“ vyhlásil Kim Čong-teok, riaditeľ kórejského inštitútu.
