PRIŠTINA, BRATISLAVA. Na Medzinárodný folklórny festival v Myjave sa tohto roku chystalo aj 35 folklóristov z Kosova. Mali síce schengenské víza, no to im na návštevu u nás nestačilo.
Slovensko ešte v júni neakceptovalo pasy štátu, ktorého nezávislosť neuznáva. Folklóristi preto potrebovali navyše aj slovenské víza, ktoré si nestihli vybaviť. V Myjave na festivale tak kosovské ľudovky chýbali.
Ústretový krok
V súčasnosti by už cestovanie obyvateľov Kosova malo byť jednoduchšie. Slovensko začalo minulý týždeň akceptovať kosovské pasy – víza nebudú vydávať na špeciálny certifikát ako doteraz, ale do pasu. Uznáme Kosovčanom aj schengenské víza.
„Ide o ústretový krok voči držiteľom kosovských cestovných pasov, nie však diplomatických či služobných. S tým, že kosovské pasy majú aj deti alebo iní príbuzní slovenských občanov, ktorí išli do zahraničia s manželom či manželkou,“ vysvetľuje ministerstvo zahraničia.
Jedným z dôvodov je však aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Podľa neho treba uznať doklady krajín z dôvodu zabezpečenia ochrany ľudských práv.
Slovensko v júni navštívil aj Shpend Kursani z kosovskej mimovládky Kipred. „Musel som požiadať o slovenské víza, aj keď som mal schengenské. Potreboval som teda dvoje víza,“ vysvetľuje starý systém.
Keďže priamy let z Kosova na Slovensko nie je a väčšinou Kosovčania idú cez viedenské letisko Schwechat, potrebovali aj rakúske víza. Hoci len na 60 kilometrov.
Štát stále neuznáme
Neznamená to však, že teraz uznáme aj samotnú krajinu. Slovensko napríklad dlhodobo neuznáva Taiwan, no akceptuje ich pasy.
„Slovensko sa nechystá zmeniť svoju pozíciu,“ potvrdilo ministerstvo. Spolu s Gréckom, Španielskom, Cyprom a a Rumunskom sme v únii v menšine.
Pre mnohých v Kosove je novinka aj tak nádej, že po skoro piatich rokoch od vyhlásenia nezávislosti by ich mohlo uznať aj zostávajúcich päť krajín Európskej únie. Slovensko začalo uznávať kosovské pasy ako prvé z nich.
Kosovčania vítajú
Krok našej vlády, o ktorej vo veľkom informovali kosovské médiá, Kosovčania vítajú. Shpend Kursani zároveň oceňuje, že dostať víza na Slovensko je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie ako do Nemecka či Švajčiarska.
„Cez slovenský úrad to trvá dva týždne, cez ambasádu Nemecka, ktorá nás uznala, aj mesiace,“ hovorí.
Aj podľa Iliriany Kacanikuovej z Kosovskej nadácie pre otvorenú spoločnosť je to „praktické a nápomocné rozhodnutie“. Verí, že iné štáty ho budú nasledovať. „Návštevy ľudí by sa mali podporovať a špeciálne vízové režimy tomu nepomáhajú,“ dodala.
Mimochodom, Kosovo zostáva stále jedinou krajinou na Balkáne, ktorej občania potrebujú na cestu do Európskej únie víza. Od minulého týždňa im však na Slovensko stačia iba jedny.
Na olympiádu nemôžu, v Srbsku ich nevítajú
Medzinárodný olympijský výbor Kosovo neuznal. Prvá Kosovčanka bude na olympiáde reprezentovať Albánsko.
PRIŠTINA, BRATISLAVA. Kosovo je stále štát len napoly. A to aj takmer päť rokov od vyhlásenia nezávislosti od Srbska. Bežní ľudia si to neuvedomujú. Teraz im to pripomenula olympiáda.
Ani tento rok nebude na olympijských hrách vystupovať športovec pod kosovskou vlajkou. Medzinárodný olympijský výbor Kosovo neuznáva.
Výbor neobmäkčila ani najväčšia kosovská nádej Majlinda Kelmendiová. Dvadsaťjedenročnej juniorskej majsterke sveta v džude nedovolili štartovať ani ako nezávislej športovkyni.
Za Albánsko
Siedmej najlepšej džudistke v svetovom rebríčku napokon pomohlo to, že má aj albánsky pas. Na olympiádu pôjde, aj keď nie za svoju vlasť.
„Narodila som sa v Kosove, stala som sa športovkyňou v Kosove a mám tu veľkú podporu. Je to len politika,“ povedala pre BBC Kelmendiová.
Kosovčania si tiež musia dávať pozor, kam cestujú. Niekde im pas nestačí, niekde potrebujú dvoje víz. Zvláštne je tiež cestovanie do Srbska – najväčšieho obchodného partnera Kosova. Kosovský pas by na hranici neuznali. Na kosovský občiansky preukaz však po dohode z roku 2011 do Srbska môžu.
Protest na konferencii
No nie vždy sú v Srbsku vítaní, najmä nacionalistami.
Besa Luciová je šéfkou projektu Kosovo 2.0. Založila stránku pre mladých a vydáva aj magazín, ktorý otvára v krajine citlivé témy ako korupcia, či náboženstvo. Na stránku prispievajú Albánci aj Srbi, časopis sa tlačí aj v srbčine či angličtine.
Na jar sa chystala reprezentovať projekt na konferencii Share o nových médiách v Belehrade.
„Proti našej účasti však chystalo veľký protest ultrapravicové hnutie Naši,“ hovorí Besa. Na konferenciu nakoniec z bezpečnostných dôvodov nešli.
(vas)
