Jediná dcéra sovietskeho diktátora Lana Petersová (85) zomrela v americkom Wisconsine. „Všade som bola politickým väzňom mena svojho otca,“ povedala rok pred smrťou. A to napriek tomu, že to svoje si zmenila dvakrát.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Na tej fotografii vyzerajú idylicky. Dobrý vládca národa sa stará o svoju veselú a jedinú dcéru Svetlanu. Všetko ako má byť.
O tom, ako to bolo naozaj, sa však Stalinova dcéra Svetlana dozvedela až po rokoch a slobodne o tom mohla hovoriť až ako štyridsiatnička, keď opustila hranice Sovietskeho zväzu a s pomocou CIA ušla z Indie do Spojených štátov. Písal sa rok 1967 a Sovietsky zväz utrpel počas zúriacej studenej vojny ranu.
Odsúdila komunizmus
Svetlana Allilujevová, ktorá sa po otcovej smrti vrátila k dievčenskému menu svojej matky, na letisku v New Yorku verejne odsúdila nielen zločiny svojho otca - „morálneho monštra“, ale aj komunizmus.
Stalinova dcéra začala žiť americký život. Vzala si tu štvrtého manžela, po ktorom si druhýkrát zmenila meno na Lanu Petersovú. Napísala dva bestsellery o svojom živote ako z ruského románu. Ten minulý týždeň ukončila po 85 rokoch rakovina.
Už len tým, že jej prvá láska bol žid, si koledovala o konflikt s otcom antisemitom a jej partner filmár Alexej Kapler skončil v gulagu.
Pre Stalina to nebol problém, na smrť poslal milióny ľudí. Aj svojho syna Jakova nechal zomrieť v nacistickom tábore, než by ho vymenil za nemeckého generála. V čase, keď sa Svetlana dostala za hranice impéria zla, už nežil ani jeho druhý syn Vasilij, ktorý sa upil na smrť.
Svetlana si z trucu aj tak vybrala za prvého manžela žida Grigorija Morozova, s ktorým podobne ako ďalšie manželstvá dlho nevydržala.
Smrť indického priateľa využila na útek
New York Times zacitoval z pamätí Nikitu Chruščova spomienku na Silvester v roku 1952, keď sovietsky diktátor ťahal dcéru za vlasy, aby si s ním zatancovala.
Ani o rok neskôr, keď Stalin zomrel, to nemala ľahké. Zobrať si za manžela indického komunistu jej nedovolili. Jeho smrť po chorobe však využila na svoj útek. V Indii mala rozsypať jeho popol. Unikla však sprievodu ľudí z KGB a vkročila na americkú ambasádu. V Amerike potom spálila svoj sovietsky pas.
Jej prvá biografia 20 listov priateľovi sa hneď stala bestsellerom, ktorý jej zarobil vyše dva a pol milióna dolárov.
So svojím štvrtým manželom, po ktorom sa volala Petersová, nevydržala dlho. Ako napísal New York Times, obviňoval ju z autoritárskeho štýlu, tak ako jej otca, o ktorom sa neskôr vyjadrovala menej kriticky a začala viesť skromný život v ústraní.
„Môj otec by ma zastrelil preto, čo som urobila,“ povedala pred takmer 20 rokmi pre magazín Time.
Žila ako kremeľská princezná
Svetlane zatajili, že jej matka nezomrela na zápal slepého čreva, ale spáchala samovraždu.
BRATISLAVA. Návštevy, pikniky, výlety, prázdniny na zhabanej dači v Zubalove. Také bolo detstvo „kremeľskej princeznej“ Svetlany.
Keď sa v roku 1926 narodila, jej nezvyčajné staroslovanské meno sa stalo hitom. Funkcionári pritom vtedy svoje deti volali Október, Maja (podľa Sviatka práce) či Mael (Marx, Engels, Lenin).
Diktátorov miláčik
Stalin svojho miláčika oslovoval „moja malá pani domu“. Na jej listy diktátor reagoval aj slovami: „Rozkaz! Rozumiem! Zariadim!“
Paňou domu bola Svetlana podľa autorky jej životopisu Marthy Shadovej od jej šiestich rokov, keď sa jej matka Nadežda zastrelila. Pochopila, že krajinu sužuje hladomor, ktorý ľudia riešia i kanibalizmom a prostitúciou. Kremeľ zatiaľ dostával potraviny zadarmo zo skladu.
Nadeždu si Stalin vzal ako štyridsaťročný, mala len 18. Problémy začali, keď ju prestalo baviť robiť domácu pani a zapísala sa pod pseudonymom na priemyselnú akadémiu.
Manžela, ktorý tiež ju ponižoval a podvádzal, informovala o tom, čo videla. Keď mu predložila dôkazy o kanibalizme, zatrhol jej štúdium.
Po jej smrti Stalinovu domácnosť zahrnuli do štátneho rozpočtu a začala sa éra veľkého luxusu.
Antistalinistka
Svetlana si výhody – rentu, chatu a byt na nábreží užívala aj ako dospelá. Až postupne zisťovala, aká je realita. O tom, že jej matka nezomrela na chorobu, ale sa zastrelila, sa dozvedela až o desať rokov neskôr z britských novín.
Okrem marxizmu študovala angličtinu a literatúru. Rýchlo pochopila, ako sa stav krajiny líši od vízie komunizmu.
Na škole spoznala a podporovala literárnych disidentov. Na protest proti odsúdeniu viacerých z nich v lete 1966 odišla z Ústavu svetovej literatúry, kde pracovala. Dokonca ju neskôr označili za najprominentnejšiu zástankyňu literárneho antistalinizmu.
Nešetril ani rodinu
Stalin nechal pozatvárať a vyvraždiť aj jej tety a ujov z matkinej strany, s ktorými absolvovali množstvo osláv. Vraj donášali. Svetlana to otcovi nikdy neodpustila.
Matke zase vyčítala samovraždu, že zanechala dve malé deti. Sama však bez vysvetlenia opustila svojho syna a dcéru, keď impulzívne emigrovala do Ameriky, kde potom mala dcéru Olgu.
Paradoxom je, že práve otec jej matky – Sergej Jakovlevič Allilujev Stalina získal pre revolučné myšlienky a presvedčil ho, aby vstúpil do Sociálno-demokratickej robotníckej strany, ktorá bola predchodkyňou komunistickej strany. Po smrti dcéry sa psychicky zrútil a uzavrel.
Svetlanina babička sa zase snažila, aby Stalin prepustil jej dcéru Annu a písala mu listy. Toho sa však nedožila a väznenú Annu na pohreb matky ani nevpustili.
Stále sa sťahovala
Do dejiska hrôz - Moskvy sa nakoniec Svetlana z americkej emigrácie vrátila v roku 1984. Vydržala tam však len mesiac, vraj ju špehovali. Potom sa usídlila v rodisku otca – Gruzínsku. Po 18 mesiacoch však skončila vo Veľkej Británii.
Tam ako sedemdesiatnička vstúpila aj do kláštora, kde však tiež nebola dlho a po krátkom pobyte v Ríme skončila opäť v USA.
„To najlepšie, čo som v živote urobila, bolo, že som opustila ZSSR,“ povedala v roku 2004 autorke svojho životopisu. O otcovi už v tom čase nechcela ani počuť.
Martina Hilbertová
FOTO - TASR/AP
