SME

Zneužitá olympiáda

Bola sobota 1. augusta 1936. Jednotky nemeckej armády zaujímali svoje pozície, aby privítali športovcov z celej planéty, ktorí prišli súťažiť na dovtedy najveľkolepejšie olympijské hry.

(Zdroj: getty images)

Celé mesto bolo vo vare. Od brieždenia duneli berlínskymi ulicami zvuky pochodujúcich nôh. V dopoludňajších hodinách sa na širokom bulváre Unter den Linden zhromažďovalo nedočkavé obyvateľstvo. K olympijskému štadiónu, kde mnohí ľudia čakali už od predošlého dňa, sa už blížili bežci nesúci pochodeň, ktorú zapálili jedenásť dní predtým v gréckej Olympii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vynález Židov a slobodomurárov

Okolo jednej už boli na námestí Lustgarten, vzdialeného len dvanásť kilometrov od štadióna. Na tomto mieste, vyzdobenom nacistickými a olympijskými vlajkami, oheň a „mládež celého sveta“ privítala vskutku nesvätá štvorica: vodca Hitlerjugend Baldur von Schirach, príslušník SA a ríšsky športový vodca Hans von Tschammer und Osten, minister propagandy Joseph Goebbels a minister školstva (a ako všetci ostatní fanatický nacista) Bernhard Rust.

SkryťVypnúť reklamu

Zatiaľ čo zaplnené námestie spievalo hymny Nemecka a národnosocialistickej strany NSDAP, usporiadal v budove ríšskeho kancelárstva Adolf Hitler slávnostný obed pre členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Okrem iného tam poďakoval za možnosť šíriť olympijské ideály.

Z dnešného hľadiska bola berlínska olympiáda bezprecedentným propagandistickým podnikom, ktorý mal Nemecku ovládanému totalitnou a nenávistnou ideológiou vylepšiť imidž. Otázka, prečo sa tam hry vlastne konali, je preto legitímna.

Keď však MOV 13. mája 1931 veľkou väčšinou rozhodol, že hry nepripadnú Barcelone, ale Berlínu, v krajine ešte stále vládla demokracia a nemecká metropola sa vôbec nezdala kontroverznou voľbou.

Hitler vtedy dokonca odsúdil olympiádu ako „vynález Židov a slobodomurárov“, ktorý by sa v Nemecku ovládanom nacistami nemohol odohrať.

SkryťVypnúť reklamu

Len boj o prežitie

Obrat nastal až po volebnom víťazstve NSDAP a Hitlerovom nástupe na post ríšskeho kancelára v januári 1933. Hitler s Goebbelsom pochopili propagandistický význam hier, o ktorých začali vyhlasovať, že prispejú k porozumeniu medzi národmi celého sveta.

Nemecká skutočnosť však bola celkom iná. Definícia ministra propagandy nemohla nechať nikoho na pochybách, o čo pri podpore športu ide: „Nemecký šport má jedinú úlohu: posilniť charakter nemeckého ľudu, vštiepiť mu bojovného ducha a pevné priateľstvo, nevyhnutne potrebné v boji o prežitie.“

Azda ani netreba pripomínať, že pod nemeckým ľudom mal na mysli len etnických Nemcov. Krátko po prevzatí moci začali nacisti vyhadzovať zo športových klubov Židov a Rómov, a to aj napriek tomu, že v mnohých disciplínach mohli reprezentovať krajinu lepšie ako samotní Nemci. (Pretože bol Žid napríklad nenominovali v roku 1933 nemeckú tenisovú jednotku Daniela Prenna do daviscupového tímu.)

SkryťVypnúť reklamu

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Pred výročným zasadnutím MOV 7. júna 1933 vo Viedni americká delegácia naznačila, že ak sa nacistický postoj k neárijcom nezmení, pochybuje, že sa berlínske hry budú môcť ukonať.

Nemecká odpoveď bola presne taká, akú chceli členovia MOV počuť: počas hier vraj nebudú existovať nijaké rasové či náboženské rozdiely. Usporiadateľská krajina sa zaručila, že športovci židovského pôvodu budú prijatí rovnako ako ostatní. Ako sa však ukázalo, tento sľub sa mal týkať len zahraničných tímov.

gettyimages2.jpg

FOTO - GETTY IMAGES

Dora či Hermann

Bojkot, ktorý sa pokúsili zorganizovať niektorí zahraniční funkcionári, sa nakoniec nepodaril. Svoju úlohu totiž zohrala aj skutočnosť, že Nemci nakoniec do národného tímu zaradili „aspoň jedného Žida“.

SkryťVypnúť reklamu

Stala sa ním šermiarka Helena Meyerová – nemecká šampiónka a olympijská víťazka z Amsterdamu. Keď ju v roku 1933 vylúčili pre jej pôvod (mala židovského otca) zo šermiarskeho klubu, rozhodla sa zostať v Kalifornii. Nakoniec sa však nechala presvedčiť a za Nemecko nastúpila.

Menej šťastia mala najlepšia nemecká skokanka do výšky Margaret Bergmannová. V júli krátko po tom, ako zo Spojených štátov vyrazila loď s americkou reprezentáciou (v USA sa dlho viedli debaty o bojkote hier), jej oznámili, že jej súčasná výkonnosť nestačí na to, aby bola členkou nemeckého tímu. Bolo to absurdné: nielenže bola v Nemecku suverénne najlepšia, ale pár dní pred zákazom vyrovnala nemecký a európsky rekord výkonom 160 centimetrov.

Po vyradení Bergmannovej chceli Nemci zlatú medailu tak zúfalo, že na štartovú listinu zaradili istú Doru Ratjenovú. Tá nakoniec skončila na štvrtom mieste, ale v roku 1938 bola vylúčená zo všetkých súťaží po tom, čo jej pri lekárskej prehliadke zistili „obojaké genitálie“. O dvadsať rokov neskôr Dora, ktorá žila s pôvodným menom Hermann Ratjen, priznala, že ju pod hrozbou trestu donútili štartovať nacisti.

SkryťVypnúť reklamu

Coubertinove ideály?

V čase, keď Goebbels vítal bežcov s pochodňou, otvorili brány na olympijskom štadióne. Viac ako 90-tisíc ľudí tu zabával Olympijský symfonický orchester a čosi ako spartakiádni cvičenci. Nad štadiónom prelietavala najväčšia vzducholoď sveta Hindenburg s olympijskými a nacistickými symbolmi.

O tri štvrte na štyri sa brány štadióna uzavreli a k športovisku sa priblížila kolóna mercedesov s členmi vlády, členmi MOV a so samotným Hitlerom. Vodcu privítali uprostred arény, odkiaľ odkráčal do svojej lóže, kde s ním napríklad sedeli jeho zástupca Rudolf Hess, ministri Goebbels a Göring, za ktorých chrbtami vydávala pokyny kameramanovi režisérka Leni Riefenstahlová.

Na ploche sa zhromaždili štyri tisícky športovcov z pol stovky krajín. Zaviali vlajky, zazneli chorály a hymny a rečníci predniesli svoje prejavy. Hitler, ktorý prvýkrát v živote stál uprostred sveta, si užíval svoj triumf a vyhlásil hry za otvorené.

SkryťVypnúť reklamu

Zostalo ešte vykonať dva rituály: k Hitlerovi najskôr vystúpil víťaz maratónu z prvých novodobých olympijských hier Spyridon Louis, aby mu odovzdal olivovú ratolesť z Olympie, potom športovci zložili sľub.

Hoci mnohí zo 150-tisíc cudzincov, ktorí sa prišli na športovcov pozrieť, šokoval vojenský charakter hier a hystéria, s akou Hitlera vítali, kdekoľvek sa objavil, nadšenie niektorých novinárov nepoznalo hraníc. Jeden Dán napríklad napísal: „Škoda, že tam nebol barón de Coubertin. Akú by mal radosť, keby videl, ako sa jeho veľký ideál uskutočňuje tak veľkolepo a dôstojne...“

Vodca oslavuje

Nešlo však len o veľké športoviská, stanice, letiská a diaľnice, ktorými chcel nacistický režim dokumentovať svoju nadradenosť. Cieľom tiež bolo, aby na olympiáde zažiarili nemeckí športovci.

SkryťVypnúť reklamu

Nádejne to vyzeralo už v druhý deň olympiády. Zlatú medailu v hode oštepom získala Nemka Tilly Fleischerová a vo vrhu guľou triumfoval jej krajan Hans Wollke. Hitler, ktorý na štadión prišiel až večer, sa vraj dostal do pozoruhodne dobrej nálady a vo svojej lóži prijal nielen Nemcov, ale aj troch fínskych medailistov, ktorí triumfovali v behu na 10-tisíc metrov.

Odišiel však skôr, ako boli vyhlásené výsledky v skoku do výšky mužov. Veľmi dobre vedel, že výsledok pretekov uštedrí ranu jeho predstave o árijskej nadradenosti. Latku vo výške 2,03 metra prekonal len Cornelius Johnson, jeden z devätnástich čiernych Američanov, ktorí sa zúčastnili na berlínskej olympiáde.

Najväčšie poníženie pre Hitlera však malo prísť o deň neskôr, keď sa pozornosť divákov na hlavnom štadióne sústredila na finále mužskej stovky.

SkryťVypnúť reklamu

Owensov triumf

Okolo piatej, keď Karl Hein preberal zlatú medailu za hod kladivom a štadión spieval nemeckú hymnu, sa na dráhe rozcvičovalo šesť bežcov – Nemec, Holanďan, Švéd a traja Američania. Kým Nemci vkladali nádeje do Ericha Borchmeyera, najväčším favoritom bol čierny Američan Jesse Owens.

Prvých tridsať metrov boli ešte všetci bežci pohromade, no potom sa od zvyšku odtrhol Owens a preteky rozhodol vo svoj prospech. Na sedemdesiatich metroch urobil to isté jeho krajan a tiež černoch Ralph Metcalfe. Diváci, ktorí sa vzdali nádeje, že by mohol vyhrať Borchmeyer, vraj mohutne tlieskali Owensovi, ktorý napokon vyrovnal olympijský rekord 10,3 sekundy.

Po pretekoch došlo k udalosti, o ktorej sa aj po tri štvrte storočí živo diskutuje: Hitler vraj odmietol podať čiernemu víťazovi ruku. Ako však vo svojich knihách o berlínskej olympiáde píšu Christopher Hilton (Hitlerova olympiáda 1936) i Anton Rippon (Hitlerova olympiáda), ide skôr o dezinterpretáciu udalosti.

SkryťVypnúť reklamu

Owens, podobne ako pred ním Hein, stál na stupni víťazov, prijal medailu a veniec z dubových listov a počúval hymnu svojej krajiny. Kým Hein pozdravil Hitlera nacistickým pozdravom, Owens sa uklonil smerom k čestnej lóži. Hitler odpovedal obom rovnako – zdvihnutou pravicou.

Owens sa neskôr sťažoval skôr na amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta: „Hitler ma neignoroval… Prezident mi ani neposlal telegram.”

To však neznamenalo, že Hitlerovi sa Owensovo víťazstvo páčilo. Podľa neskoršieho von Schirachovho tvrdenia už predtým Hitler zavrhol myšlienku, že by sa s Owensom nechal vyfotografovať na propagandistické účely: „To si vážne myslíte, že sa nechám vyfotografovať, ako si podávam ruku s negrom?“

jesse_owens.jpg

Jesse Owens.
FOTO - SITA/AP

Dobrá maska

Owens neskôr zvíťazil aj v skoku do diaľky, v behu na sto metrov a bol tiež členom víťaznej štafety v behu na 4x100 metrov. Bolo jasné, že o medaily sa pobijú vlastne len Nemecko a Spojené štáty.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa 16. augusta olympiáda po odovzdaní poslednej sady medailí za jazdecké súťaže skončila, výsledok bol jasný. Nemci získali 33 zlatých, 26 strieborných a 30 bronzových medailí. Američania mali na konte 24 zlatých, 20 strieborných a 12 bronzových. Tretie skončilo Maďarsko s desiatimi zlatými, jednou striebornou a piatimi bronzovými medailami.

Nemecko sa však nehrialo len v medailovej sláve. Návštevníci sa zhodovali, že organizácia a pompéznosť hier boli nedostižné a samotní Nemci zdvorilí a priateľskí.

Aj napriek militaristickému zameraniu olympiády (Hitler neváhal použiť olympijský štadión na vojenskú prehliadku), odchádzali hostia z Berlína s dojmom, že tunajší ľud tvrdo pracuje, aby hospodárstvo krajiny znovu postavil na nohy.

Bol to však falošný obraz. Možno najvýstižnejšie situáciu v posledný deň olympiády opísal americký novinár Wiliam Shirer: „Obávam sa, že nacisti so svojou propagandou uspeli. Po prvé, nacisti hry zorganizovali veľkolepo, čo tu ešte nikdy nebolo, a to sa športovcom páčilo. Po druhé, nacisti si nasadili pre návštevníkov, najmä pre popredných činiteľov obchodnej sféry, veľmi dobrú masku.“

SkryťVypnúť reklamu

Po hrách sa všetko vrátilo do starých koľají. Okamžite bola obnovená protižidovská kampaň a len osem dní po skončení hier Nemecko znovu zaviedlo povinnú vojenskú službu.

Odložené hry

Ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny bolo rozhodnuté aj o organizátoroch nasledujúcich olympiád.

Zo súboja medzi Rímom a Tokiom o hry v roku 1940 vyšlo vďaka Mussoliniho zhovievavosti víťazne japonské hlavné mesto. Keď však Japonsko v roku 1938 napadlo Čínu, kandidatúry sa preventívne samo vzdalo, pretože sa obávalo, že by mu ich MOV tak či tak odobral. Príležitosť tak dostali fínske Helsinki. O rok neskôr výbor rozhodol, že olympiádu v roku 1944 bude organizovať Londýn.

Pre vojnu sa však ani jedny olympijské hry nekonali. V Londýne boli až v roku 1948, fínska metropola sa dočkala o štyri roky neskôr a Tokio až v roku 1964.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Na Filipínach sa najradikálnejší veriaci na Veľký piatok sebabičovali

Podobné extrémne prejavy zbožnosti katolícka cirkev odmieta.


TASR
Ilustračné foto.

Zahynuli civilisti aj armádny personál.


TASR
Atény (ilustračné foto).

Úrady zatiaľ nehlásili žiadne zranenia ani škody.


TASR

K obnoveniu financovania môže dôjsť v prvej polovici apríla.


TASR

Sportnet

Futbalisti 1. FC Tatran Prešov.

Druhý tím tabuľky stráca jeden bod na Komárno, ktoré má zápas k dobru.


TASR
Connor McDavid

Nathan MacKinnon sa do štatistík nezapísal a jeho bodová šnúra skončila na čísle 19.


TASR
Janka Števková a Martina Kahulcová  na pretekoch Cape Epic.

Slovenská dvojica obsadila na Cape Epic 7. miesto.


Juraj Slafkovský.

Slovenský krídelník je vo výbornej forme. Bodoval v deviatich dueloch v rade a pripísal si v nich desať bodov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu