BRATISLAVA. Štyri dni trvalo, kým sa na internete objavili prvé depeše americkej ambasády z Bratislavy. Nezverejnila ich však ani stránka WikiLeaks, ani päť svetových médií, ktoré majú prístup do jej archívu.
Tri z uniknutých 1172 depeší, ktoré poslala americká ambasáda do Washingtonu, publikoval moskovský magazín Ruský reportér.
Všetky sa venujú rusko-gruzínskej vojne z augusta 2008 a vykresľujú nejednoznačný postoj Slovenska ako člena Európskej únie aj NATO. Dokumenty naznačujú rôzne názory na vojnu medzi vtedajším premiérom Robertom Ficom a slovenskou diplomaciou.
Citát slovenského predsedu vlády krátko po začiatku vojny vzbudil medzinárodnú pozornosť. Premiér vtedy povedal, že nevidí situáciu čiernobielo a ako prvý európsky líder sa ostro vyjadril proti Gruzínsku a nie proti Rusku, ktorého armáda prvýkrát od invázie v Afganistane prekročila hranice krajiny.
„Niekto provokoval a vieme, kto provokoval. Potom prišla nejaká reakcia, tá reakcia bola veľmi silová, preto treba zastaviť paľbu. Ale odmietam čierno-biele videnie, že jeden je dobrý a druhí sú zlí,“ povedal premiér Fico. Označovalo sa to za jedno z najproruskejších vyjadrení štátnika z únie.
WikiLeaks má aj neplánovaný prínos, tvrdí Peter Morvay.
Žehlili Ficove vyjadrenia
Vyzerá to tak, že diplomacia musela Ficove vyjadrenia žehliť. Americký veľvyslanec Vincent Obsitnik sa ministra zahraničia podľa jednej depeše pýtal aj na „nešťastné vyjadrenia premiéra Fica pre tlač (v ktorých Fico vyzeral, že prijal ruský pohľad, že Gruzínsko nesie vinu)“.
Vojna o Južné Osetsko
- Separatistický región Južné Osetsko sa dlhodobo snažilo odtrhnúť od Gruzínska.
- V auguste 2008 gruzínske vojská po dlhodobých provokáciách vtrhli na jeho územie.
- Ruská armáda okamžite prenikla hlboko na gruzínske územie. Vojna trvala päť dní.
- Neskôr Moskva uznala nezávislosť samozvaného Južného Osetska aj Abcházska.
Vtedajší minister Ján Kubiš Obsitnikovi odpovedal, že ďalšie podobné vyjadrenia od premiéra už neočakáva. Štátna tajomníčka Oľga Algayerová v inom rozhovore dodala, že Fico ako aj prezident Gašparovič prijali a súhlasia s bodmi, ktoré im dal americký veľvyslanec.
Ficove vyjadrenia obhajovala tým, že ho tlač zle interpretovala.
Vtedajší riaditeľ sekcie pre Rusko, SNŠ a Balkán na ministerstve zahraničných vecí Štefan Rozkopál pri stretnutí Američanov uisťoval, že ruské činy a rétoriku považuje za neprijateľné.
Tvrdil, že takéto „vôbec nie proruské“ odporúčania posunú aj vládnym predstaviteľom vrátane Fica.
Neboli sme najtvrdší
Slovensko spomínajú aj ďalšie dve depeše. Napísali ich diplomati zo Štokholmu a z ústredia NATO. Dokument zo sídla aliancie v Bruseli, ktorý je označený stupňom utajenia „tajný“, hovorí, že Slovensko nebolo medzi krajinami, ktoré žiadali tvrdší postoj proti Rusku v rámci Severoatlantickej rady – v najvyššom rozhodujúcom orgáne NATO.
Medzi odvážnejšími boli Česko, Poľsko, Pobaltské krajiny, Veľká Británia a Bulharsko. Slováci podporovali miernejšie stanovisko ako tradične proruskejšie orientované Nemecko, Francúzsko, Španielsko či Taliansko.
Depeše písali americkí diplomati a posielali ich do Washingtonu na ministerstvo zahraničia. Američania hovoria, že nejde o oficiálnu politiku krajiny, ale iba o súkromné a čiastkové pozorovania, ktoré robili diplomati, aby mali čo najpresnejší prehľad o situácii v krajine.
Slovenské ministerstvo depeše, ktoré sa týkajú minulej vlády, komentovať nechce. Domnieva sa však, že „neautorizovaná manipulácia s utajovanými skutočnosťami neprospieva diplomatickej práci, ktorá si často vyžaduje dôvernosť a diskrétnosť“.
Depeše z Bratislavy poukazujú na rétoriku ruského veľvyslanca aj sebavedomie slovenského diplomata.
BRATISLAVA. Viackrát namiesto Ruska povedal Sovietsky zväz. Komunistickú éru pripomínala aj jeho rétorika.
Depeše, ktoré po vojne v Gruzínsku poslala americká ambasáda, spomínajú aj rozhovor slovenského diplomata Štefana Rozkopála, vtedy riaditeľa odboru pre Rusko, SNŠ a Balkán s ruským veľvyslancom Alexandrom Udaľcovom. Rozkopál označil ruské činy a rétoriku ako z „komunistickej éry“.
Rozhovor s veľvyslancom podľa neho vzbudil „veľmi negatívny“ dojem. „Rozkopál povedal, že veľvyslanec hovoril o Rusku ako o Sovietskom zväze, potom sa opravil, ale podobných slovných ,prešľapov' bolo viac, čo vytvorilo veľmi anachronickú atmosféru,“ stojí v dokumente.
Veľvyslanec často na otázky „nemal odpoveď a len opakoval Putinovo a Medvedevovo tvrdenie o potrestaní agresora“.
Rozkopál, ktorý je v súčasnosti veľvyslancom v Indonézii, tiež podľa autora depeše patrí k slovenským diplomatom, ktorí veria, že „vidia do ruského myslenia lepšie ako väčšina európskych diplomatov“.
Na verejnosť sa včera dostali prvé americké depeše z Bratislavy. Hovoria o rusko-gruzínskej vojne z roku 2008.
Depeša z Bratislavy, 17. augusta 2008
V odpovedi na otázku veľvyslanca, ktorý sa zaujímal o nešťastné vyjadrenia premiér Fica (podľa ktorého sa zdalo, že za konflikt môže Gruzínsko), Kubiš povedal, že od premiéra už neočakáva žiadne podobné vyjadrenia. Neskôr v rozhovore štátna tajomníčka Algayerová uviedla, že premiér aj prezident plne súhlasia s bodmi, ktoré 11. augusta dal americký veľvyslanec štátnej tajomníčke. Povedala tiež, že médiá Fica nesprávne citovali a/alebo vytrhli jeho slová z kontextu. Slovenská vláda je podľa nej jednotná v podpore zmluvy o prímerí a teraz nie je čas hrať „hru na vinníka“.
Depeša z Bratislavy, 12.8.2008
Riaditeľ odboru ministerstva pre Rusko, SNŠ a Balkán Štefan Rozkopál, keď hovoril o rozhovore s ruským veľvyslancom, charakterizoval ruské akcie a rétoriku ako neprijateľné a pripomínajúce komunistickú éru... Rozkopál, ktorý študoval v Moskve a hovorí plynule po rusky, poznamenal, že jazyk, ktorý používal ruský veľvyslanec, na neho pôsobil „veľmi negatívne“. Poznamenal, že ambasádor použil výraz Sovietsky zväz, potom sa opravil, ale podobných slovných „prešľapov“ bolo viac, čo vytváralo veľmi nepríjemnú atmosféru...
KOMENTÁR: Rozkopál je obratný diplomat, ktorý, tak ako niekoľko ďalších na slovenskom ministerstve zahraničia, verí, že vidí lepšie do ruského myslenia a taktiky ako väčšina európskych (a určite aj amerických) diplomatov.
Depeša z NATO, 8.8.2008
Kým väčšina spojencov sa zhodla, že Rusko použilo prehnanú silu, Maďarsko a Slovensko vyzvali NATO, aby zobralo do úvahy aj úlohu Gruzínska na začiatku nedávneho konfliktu, čím naznačili, že Gruzínsko vstúpilo do Severného Osetska bez predošlých provokácií.
Depeša zo Švédska, 15.8.2008
Šéf východoeurópskeho odboru na švédskom ministerstve zahraničných vecí Johan Frisell hovorí, že Európa je rozdelená. Jeden tábor tvrdí, že najväčšou prioritou musí byť zastavenie utrpenia a zaručenie toho, že prímerie bude rešpektované. Podľa nich je príliš skoro na súdenie, alebo obviňovanie a EÚ musí ostať nestranná... Ďalší tábor hovorí, že Gruzínsko síce spravilo chyby, ale najvýraznejším faktom je, že Rusko spustilo inváziu do suverénnej krajiny, čím porušilo medzinárodné záväzky. Bez silného vyjadrenia proti ruským akciám, Rusko získa legitimitu. Medzi tými krajinami je Anglicko, Belgicko, Švédsko, Dánsko, pobaltské krajiny, Slovinsko, Slovensko a Bulharsko.