RÍM, BRATISLAVA. Od soboty je katolícka cirkev bohatšia o päť nových svätcov a šesť blahoslavených. Oveľa väčší záujem médií však namiesto mien nových svätcov vzbudili takzvané dekréty o heroických cnostiach.
Pápež Benedikt XVI. ich na svojom stretnutí s členmi vatikánskej Kongregácie pre svätorečenie podpísal rovných desať. Aj keď sú to papiere, ktoré posúvajú kandidátov na svätcov len na dva kroky od kanonizácie, senzáciu vyvolali dve mená.
Benedikt dal Piovi zelenú
Tým prvým je Karol Wojtyla, ktorého dlhých 27 rokov poznal svet ako Jána Pavla II. Proces svätorečenia poľského pápeža napredoval rýchlo od samého začiatku a vatikánski pozorovatelia tento krok očakávali.
Podľa správ z vatikánskych zdrojov by mohol byť Ján Pavol II. blahorečený už na jeseň budúceho roku. Kongregácia čaká na potvrdenie zázraku, ktorým by malo byť uzdravenie francúzskej rehoľnej sestry z Parkinsonovej choroby v roku 2005.
Oveľa väčší rozruch však vyvolal fakt, že na zozname tých, ktorým katolícka cirkev pririekla podpisom Benedikta XVI. heroické cnosti, je aj Eugenius Pacelli. Nenápadné meno vzbudzuje veľkú nevôľu najmä v židovských kruhoch, pretože sa za ním skrýva taliansky pápež Pius XII., ktorý stál na čele cirkvi počas druhej svetovej vojny.
Pre mnohých je tento krok Benedikta XVI. prekvapením. O tom, či má byť Pacelli zaradený na list „heroických cností", sa rozhodovalo už vlani. Vtedy kardináli a biskupi v tajnom hlasovaní podporili nomináciu Pia XII., bol to však práve Benedikt XVI., ktorý sa rozhodol dekrét nepodpísať.
Súčasný pápež si chcel počkať na podrobnejšie výsledky komisie, ktorá mala preskúmať pôsobenia Pia XII. počas vojnových rokov. Židovská verejnosť kritizovala Pacelliho najmä za to, že podľa nej neurobil všetko, čo bolo jeho v silách počas prenasledovania židov a mlčal v čase deportácie židov z Ríma.
„Cítim zároveň smútok aj rozhorčenie z toho, že sa katolícka cirkev pokúša prepisovať históriu," povedal pre agentúru AFP generálny tajomník Ústrednej rady židov v Nemecku Stephan Kramer.
Pápež mohol ešte počkať
Talianski židia si zvolili menej konfrontačný tón. „Nemôžeme sa nijako vmiešavať do vnútorných rozhodnutí cirkvi," napísali v spoločnom vyhlásení rímsky rabín aj prezident talianskych židovských obcí.
Dodávajú však, že ak toto je definitívny pohľad cirkvi na úlohu Pia XII. počas vojny, tak potom ich postoj ostáva kritický.
Prezidentka Únie talianskych židovských komunít Tullia Zeviová denníku La Repubblica povedala, že pápež mal mlčať, kým sa neotvoria všetky archívne dokumenty. Talianski židia zrejme budú bojkotovať 17. januára návštevu Benedikta XVI. v rímskej synagóge, ktorú dlho plánovali.