BERLÍN. Blok nemeckých kresťanskodemokratických strán CDU/CSU sa so sociálnymi demokratmi (SPD) dohodol na vytvorení vládnej koalície, potvrdil v stredu na tlačovej konferencii budúci kancelár Friedrich Merz.
Sľubuje, že nová vláda „posunie krajinu vpred“.
Plány novej vlády
Európa sa môže spoľahnúť na Nemecko, vyhlásil Merz pri predstavovaní koaličnej dohody. „Budúca koalícia bude reformovať a investovať, aby Nemecko zostalo stabilné, bolo bezpečnejšie a opäť hospodársky silnejšie,“ doplnil budúci kancelár a šéf CDU, ktorý vo funkcii nahradí končiaceho Olafa Scholza (SPD).
Šesťdesiatdeväťročný Merz sa ďalej zaviazal „do značnej miery ukončiť nelegálnu migráciu“ do Nemecka a prisľúbil prísne hraničné kontroly a „repatriačnú ofenzívu“ zameranú na osoby, ktoré sa v krajine zdržiavajú nelegálne. Práve migrácia bola jednou z hlavných tém predvolebnej kampane a sporným bodom medzi budúcimi vládnymi stranami.
Podľa koaličnej dohody bude budúca nemecká vláda naďalej podporovať Ukrajinu a spolupracovať so Spojenými štátmi americkými. Vzťahy Berlína s Washingtonom majú aj naďalej „prvoradý význam“, uvádza sa v dokumente. CDU/CSU a SPD označujú transatlantické partnerstvo za „veľký úspech pre obe strany, ktorý musí pokračovať aj v nových podmienkach“.
Nastupujúca koaličná vláda plánuje tiež zaviesť prepracovaný a spočiatku dobrovoľný model vojenskej služby, pričom sa chce inšpirovať Švédskom. Systém registrácie sa podľa dohody má zaviesť ešte tento rok. „Vytvárame novú, atraktívnu formu vojenskej služby, ktorá je spočiatku založená na dobrovoľnej službe,“ píše sa v dohode.
Koalícia sa ďalej dohodla na znížení daní pre ľudí so strednými a nižšími príjmami, znížení dane z príjmu právnických osôb, znížení cien energií, podpore odvetvia elektromobilov a zrušení kontroverzného zákona o dodávateľskom reťazci. Ľudia poberajúci dávky v nezamestnanosti by zasa mali podliehať prísnejším pravidlám.
SPD by mala mať v novej vláde siedmich ministrov, CDU šiestich a CSU troch. Z popredných rezortov by mala CDU prevziať ministerstvo hospodárstva a zahraničných vecí, zatiaľ čo SPD povedie ministerstvá financií, obrany a spravodlivosti a CSU ministerstvo vnútra.
Merkelová ho vytláčala, Merz chce teraz naštartovať Nemecko Čítajte Voľby vyhral blok CDU/CSU
Koaličné rokovania sa začali niekoľko týždňov po predčasných voľbách z 23. februára, v ktorých zvíťazil blok CDU/CSU so ziskom 28,5 percenta hlasov. SPD zaznamenala najhorší povojnový výsledok so ziskom 16,4 percenta hlasov.
Tým sa prepadla až na tretie miesto za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorú podporilo 20,8 percenta voličov a v percentuálnom vyjadrení si zdvojnásobila voličskú podporu. S AfD však ostatné parlamentné strany odmietajú spolupracovať, označujúc ju za krajnú pravicu a hrozbu pre demokraciu.
Vznik novej nemeckej vlády podľa Politico urýchlili kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti so zavádzaním vysokých ciel a jeho postoj k vojne na Ukrajine. Merz chce byť podľa portálu čo najrýchlejšie schopný reagovať na tieto nové výzvy a v prípade ciel vyzýva na „spoločnú európsku reakciu“.
Hlavnými spornými bodmi v koaličných rozhovoroch medzi CDU/CSU a SPD boli fiškálna a migračná politika. Kresťanskí demokrati presadzovali program znižovania daní pre podniky a redukciu sociálnych dávok pre nezamestnaných a tiež migrantov spolu s tvrdšími zásahmi na hraniciach. SPD sa v oblasti migrácie prikláňala k umiernenejšej politike, pričom požadovala vyššie dane pre ľudí s najvyššími príjmami.
Konečnú dohodu budú musieť schváliť delegáti straníckeho zjazdu CDU a väčšina z približne 350-tisíc členov SPD. Šéf kresťanských demokratov Friedrich Merz si želal vytvorenie novej vlády do veľkonočných sviatkov. Do funkcie by ho mohol parlament potvrdiť možno už začiatkom mája, napísala AP.
Kritika opozície
Nemecké opozičné strany skritizovali predstavenú koaličnú dohodu.
Felix Banaszak ako jeden z popredných predstaviteľov Zelených v reakcii na predstavenú dohodu poznamenal, že „táto fraška, ktorú sme práve videli, neodzrkadľuje situáciu.“
Nemecko a svet podľa jeho názoru vzdorujú trom hlavným problémom: klimatickej kríze, erózii poriadku založeného na pravidlách a nárastu pravicového extrémizmu. Budúci koaliční partneri však podľa neho neposkytli „ani najmenšiu reakciu“ na žiadnu z týchto kríz. Namiesto toho plánujú zmierniť klimatické ciele, zdôraznil Banaszak.
Dohoda „nehovorí nič o tom, ako chceme dosiahnuť pokrok v európskej obrane, ako chceme byť na čele technológií, ako chceme posilniť náš vnútorný trh,“ povedala jeho spolustraníčka Franziska Brantnerová. Dohodu považuje za prejav zbabelosti voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zelení sú súčasťou odchádzajúcej vlády kancelára Olafa Scholza (SPD) a v novom Spolkovom sneme získali 85 kresiel.
Podľa Ľavice koaličná dohoda ignoruje problémy, ako vysoké nájomné a ceny, rozpadajúca sa súdržnosť spoločnosti či ničenie planéty. Líderka strany Ines Schwerdtnerová označila budúcu vládu za „koalíciu ignorancie a beznádeje“.
Podľa nej sa prezentovala ako „úplne rozpoltená, bez fantázie a bez sociálneho kompasu“, a varovala, že jej politika pripravuje pôdu pre pravicové strany. Ľavica získala vo februárových predčasných parlamentných voľbách 64 mandátov.
Popredný politik Slobodnej demokratickej strany (FDP) vyhlásil, že nastupujúca vláda neprinesie „sľubovanú zmenu politiky“. Christian Dürr kritizoval nedostatok „skutočných reforiem“, ktoré predpokladá koaličná dohoda, a skutočnosť, že sa má vytvoriť ďalšie ministerstvo.
„Skutočnosť, že dane z príjmov právnických osôb sa majú reálne znížiť až v roku 2032, je vzhľadom na krízu úplne nepochopiteľná,“ spresnil. „V budúcnosti bude Nemecku vládnuť skľúčenosť,“ myslí si.
FDP bola členom vládnej koalície kancelára Olafa Scholza, kým Scholz neodvolal šéfa strany a ministra financií Christiana Lindnera, čo vyvolalo rozpad koalície a následne aj predčasné parlamentné voľby.
