Ukrajina Rusko Online: Bukurešťská deviatka žiada posilnenie východného krídla NATO

Ruská vojna proti Ukrajine je urážkou kolektívneho svedomia medzinárodného spoločenstva, povedal šéf OSN António Guterres. Podľa neho ruská invázia porušuje hodnoty, na ktorých je postavené medzinárodné spoločenstvo, aj Chartu OSN.

Valné zhromaždenie v stredu a vo štvrtok diskutuje o ruskej invázii na Ukrajine a malo by tiež hlasovať o rezolúcii ku konfliktu.

"Prvé výročie invázie Ukrajiny zo strany Ruska predstavuje temný míľnik pre ukrajinský ľud, aj pre medzinárodné spoločenstvo. Táto invázia je urážkou nášho kolektívneho svedomia, "uviedol generálny tajomník OSN.

Podľa neho existuje jasné nebezpečenstvo ďalšieho vyhrotenia konfliktu. V tomto zmysle Guterres hovoril o vyhrážkach medzi riadkami, ktoré vysiela Rusko ohľadom použitia jadrových zbraní, či o vojenských operáciách pri jadrových elektrárňach.

"Počuli sme implicitné hrozby použitia jadrových zbraní. Takzvané taktické použitie jadrových zbraní je absolútne neprijateľné," povedal Guterres.

Zástupcovia členských štátov by vo štvrtok mali hlasovať o rezolúcii, ktorá vyjadruje podporu ukrajinskej územnej celistvosti, požaduje okamžitý odchod ruskej armády z ukrajinského územia a vyzýva na zastavenie bojov.

Návrh rezolúcie tiež vyzýva na stíhanie páchateľov vojnových zločinov na Ukrajine na národnej aj medzinárodnej úrovni. Možnosť vytvorenia špeciálneho medzinárodného tribunálu ale nespomína.

Valné zhromaždenie schválilo k ruskej invázii už tri rezolúcie, ktoré získali väčšinu najmenej 140 hlasov. Päť štátov, medzi ktorými bolo Rusko, Bielorusko, KĽDR či Sýria, sústavne hlasujú proti. Približne 40 štátov sa hlasovania v minulosti zdržalo. (ČTK)

Británia je odhodlaná zabezpečiť obranu Ukrajiny proti ruskej agresii, povedal britský premiér Rishi Sunak počas telefonátu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

"V diskusii o vybavení potrebnom na obranu a postup Ukrajiny premiér povedal, že je aj naďalej odhodlaný zabezpečiť, že Ukrajina bude mať potrebnú kapacitu na to, aby sa ubránila," povedala po hovore Sunakova hovorkyňa.

"Je čas, aby Ukrajina využila príležitosť, dosiahla skutočný posun na bojisku a (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi ukázala, že Ukrajina nakoniec zvíťazí, zhodli sa obaja čelní predstavitelia," dodala hovorkyňa.

Británia je spolu so Spojenými štátmi a krajinami Európskej únie jedným z hlavných podporovateľov Ukrajiny. Sunak, ktorý sa vlani na jeseň stretol so Zelenským osobne v Kyjeve a na začiatku tohto mesiaca aj v Londýne, tento týždeň vyzval spojencov, aby zintenzívnili pomoc Ukrajine v boji proti ruskej invázii. Tá trvá už bezmála rok. (ČTK)

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu podniklo viac ako osemsto útokov na zdravotnícke zariadenia, informoval šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus s tým, že zdravotné následky vojny sú zničujúce.

„Ukrajina utrpela najmenej 802 útokov na zdravotnícke zariadenia, ktoré si vyžiadali smrť 101 lekárov a pacientov,“ povedal.

Ghebreyesus dodal, že vojna zvýraznila potrebu podpory duševného zdravia, rehabilitácie, liečby chorôb, ako je rakovina, HIV a tuberkulóza, a vakcín proti osýpkam, detskej obrne, zápalu pľúc a ochoreniu Covid-19. (SITA)

Sme súčasťou najmocnejšej aliancie sveta a vďaka tomu sme chránení, povedala prezidentka Zuzana Čaputová po návrate zo stretnutia krajín východného krídla NATO, na ktorom sa zúčastnil aj americký prezident Biden.

Lídri Bukureštskej deviatky sa na stretnutí s americkým prezidentom Bidenom podľa prezidentky zhodli na tom, že v rámci pomoci Ukrajine sú naďalej jednotní a odhodlaní.

"Sme jednotní, pokiaľ ide o hodnotenie situácie. Sme jednotní v tom, že Rusko je agresor a Ukrajina sa bráni. Sme jednotní v tom, že Ukrajine treba pomáhať. Zároveň sme jednotní v odhodlaní sa navzájom chrániť," skonštatovala Čaputová.

Hlava štátu vyzdvihla, že krajiny vrátane Slovenska sú súčasťou najmocnejšej obrannej aliancie sveta. "Naša obrana a ochrana je na najvyššej možnej úrovni, akú môžeme mať," poznamenala.

Zdôraznila, že hlas krajín B9, ktoré susedia s Ruskom alebo Ukrajinou a všetky majú historickú skúsenosť s Ruskom, je veľmi dôležitý a spojenci, vrátane USA, by ho mali počúvať. "Dnes ho rozhodne počúvali," podotkla Čaputová.

Hlava štátu zároveň upozorňuje, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine sme v informačnej vojne. Označuje to za ohrozenie bezpečnosti a podrývanie autority štátu a štátnych inštitúcií, spomína tiež manipuláciu verejnej mienky.

Hoci si krajiny všade vo svete viac či menej zraniteľné, Slovensko patrí spomedzi NATO či Únie k tým najzraniteľnejším. Podľa prezidentky je to aj tým, že veľká časť ľudí má tendenciu veriť dezinformáciám.

Obyvateľov preto vyzýva, aby si informácie overovali a neverili klamstvám šíriacim sa vo virtuálnom svete, prípadne zo strany niektorých politikov. Týka sa to napríklad aj mobilizácie, čo označuje za klamstvá a účelové lži.

Takmer rok trvajúci konflikt na Ukrajine označila za obrovskú historickú udalosť, keď sa otriasajú základy bezpečnosti v Európe, prípadne i vo svete. Rok bol podľa nej skúškou v rôznych oblastiach.

Vyzdvihla tiež vlnu solidarity a podpory zo strany obyvateľov Slovenska. Podľa nej sme na dobrej strane histórie krajine, ktorá sa len bráni. Pomoc Slovenska Ukrajine, vrátane vojenskej, bola podľa nej taká, aká zodpovedala kapacitám. Onačila ju za slušnú a solídnu.

Témou stretnutí bola aj aktuálna bezpečnostná situácia v Európe. Hovoriť o nej sa bude aj na stretnutí B9 v júni v Bratislave či na samite vo Vilniuse v júli.

Brífing prezidentky Zuzany Čaputovej po návrate zo stretnutia lídrov Bukurešťskej deviatky s prezidentom USA.

Britské tanky Challenger dorazia na Ukrajinu na jar, povedal minister obrany Wallace. Spojené kráľovstvo chce tiež zvýšiť produkciu delostreleckých granátov, aby nahradilo zbrane poslané Kyjevu a pomohlo zatlačiť ruské sily. (The Guardian)

Česko poslalo Ukrajine vojenskú pomoc za 420 miliónov eur. Kyjevu poskytlo okrem iného 89 tankov, obrnené vozidlá, húfnice a muníciu. Približne tretina dodávok pochádzala z armádnych skladov.

Podľa premiéra Petra Fialu sa Česko rozhodlo darovať Ukrajine ešte pred rozpútaním agresie Ruska delostreleckú muníciu. "Po vypuknutí vojny sme v spolupráci štátnych a komerčných subjektov v priebehu roka dodali na Ukrajinu 89 tankov, 226 bojových a obrnených vozidiel či 38 húfnic," spresnil predseda českej vlády. Z armádnych skladov poskytli aj šesť protilietadlových systémov a štyri vrtuľníky.

Zo skladu Štátnych hmotných rezerv poskytlo Česko 900 metrov mostných konštrukcií. Český obranný priemysel na Ukrajinu dodal tiež 33 salvových raketometov a viac než 1,5 milióna kusov munície, z toho viac než 60-tisíc rakiet, uviedol ďalej Fiala.

"Prvá nami organizovaná dodávka sa uskutočnila už 14 dní po začiatku invázie, a tým sme aj ukázali ostatným, že je to možné a že je to správna cesta," povedal český premiér Petr Fiala. (TASR)

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská vyzvala OSN, aby zriadila špeciálny tribunál, ktorý bude súdiť Rusko za zločiny, aby sa zabezpečilo, že invázia sa nebude už nikde viac opakovať.

Ukrajinské víťazstvo „by znamenalo víťazstvo ľudských práv nad bezprávím, mučením a ničením“, povedala Zelenská vo videopríhovore na mimoriadnom stretnutí v OSN o porušovaní ľudských práv na Ukrajine.

"Bez ohľadu na našu krajinu alebo národnosť máme právo nebyť zabití vo vlastných domoch. Ukrajinci sú však zabíjaní pred celým svetom už rok. Ukrajinci sú zabíjaní vo vlastných mestách, dedinách, bytoch, nemocniciach, divadlách," povedala.

"V každom meste na Ukrajine, v Londýne, Berlíne alebo New Yorku máme právo žiť slobodne, nebyť zabití alebo mučení. Právo nenechať sa rozbiť na kusy ruskou raketou. Toto právo má každý z nás," apelovala Zelenská.

Pamela Falk CBS News Correspondent United Nations
@PamelaFalk

"We have a right to live freely, not to be killed or tortured. The right not to be blown to pieces by a Russian missile" ~ First Lady of Ukraine to UN Wednesday @olena_zelenska
https://t.co/fUl8C8LuB5
@CBSNews | UnitedNations https://t.co/sCyWAy4G8X

Length: (00:00)

22.2.2023 o 18:13 · archivované: 22.2.2023 o 19:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Krajiny Európskej únie sa zatiaľ nedohodli na novom súbore sankcií voči Rusku. Plánujú však pokračovať v rozhovoroch, aby bol desiaty súbor opatrení hotový v čase prvého výročia invázie Moskvy na Ukrajinu.

Uviedli to diplomatické zdroje.

Ďalšie rozhovory sa uskutočnia vo štvrtok popoludní. Podľa vyjadrenia nemenovaného diplomata pre televíziu CNN sú veľvyslanci členských štátov "naďalej presvedčení", že dohodu dosiahnu vo štvrtok, aby mohla byť oficiálne potvrdená v piatok.

Celkovo by nové sankcie voči Rusku mohli byť najprísnejšími, aké kedy Únia uvalila, konštatuje Reuters. Zámerom desiateho sankčného balíka od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu je sťažiť Rusku financovanie vojny a získavanie výzbroje.

Ukrajina vyzýva Európsku úniu, aby zašla ešte ďalej, no vzhľadom na nesúhlas Maďarska, Bulharska, Francúzska či Belgicka nemôže Únia zatiaľ obmedziť spoluprácu s ruským odvetvím jadrovej energetiky ani zastaviť dovoz diamantov. (TASR)

Odštartoval ruský prezident Putin nové jadrové preteky? Problémom nie je iba ruské odstúpenie od dohody START o znížení počtu strategických jadrových zbraní. Preteky v zbrojení by už neboli bipolárne, rovnako silným hráčom sa snaží byť Čína. (SME)

Ruské ostreľovanie pri Chersone neprežili dvaja ľudia. Podľa vojenskej správy počas ostreľovania obce Novotyahinka zahynula 81-ročná žena a 68-ročný muž. Útok si vyžiadal aj ďalších dvoch zranených civilistov. (The Guardian)

Americký prezident Joe Biden ukončil návštevu Poľska. Pred výročím začiatku ruskej invázie neočakávane navštívil aj Ukrajinu a zúčastnil sa tiež stretnutia Bukurešťskej deviatky, ktorú tvoria krajiny východného krídla NATO.

Sebastian Smith
@SebastianAFP

President Biden stumbled and fell forward while going up the main stairs of AF1 in Warsaw. He quickly recovered and continued up to the cabin. We are wheels up for Washington. ⁦@POTUS⁩ is finishing a historic trip that began in Kyiv. https://t.co/1WePS5qd4C

22.2.2023 o 17:42 · archivované: 22.2.2023 o 18:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Skoro ráno som zapol správy. Za oknami bolo chladno a tmavo, za oknami v Kyjeve a Charkove horel horizont, horeli prvé zasiahnuté paneláky a budovy v centre. Obloha patrila Rusku a Rusko patrilo Putinovi. Píše Michal Havran. (SME)

Maďarský premiér Viktor Orbán sa vyhráža vetovaním predĺženia sankcií proti Rusku, ktoré sa obnovujú každých šesť mesiacov, píše server Politico s odvolaním sa na zdroje z diplomatických kruhov.

Jedným z dôvodov Orbánovho postoja je, že Maďarsko chce, aby boli zo zoznamu vyškrtnuté štyri osoby. Maďarsko je tiež proti návrhu, ktorý podporili všetky ostatné členské štáty, predĺžiť obdobie predĺženia zo šiestich na 12 mesiacov, čo by Budapešti poskytlo menej príležitostí na „nabúravanie“ úmyslov Únie, dodáva Politico.

Únia je blízko k prijatiu desiateho balíka sankcií voči Rusku. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen minulý týždeň informovala, že navrhovaný balík zahŕňa zákaz exportu s cieľom pripraviť ruské hospodárstvo o kritické technológie a priemyselný tovar, tak aby sa nedali získať cez tretie krajiny.

Patria tam napríklad kľúčové tovary ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory či tovar pre stavebný sektor, ktorý môže byť nasmerovaný do ruskej armády, ako sú antény alebo žeriavy. Sankcie sa tiež majú dotknúť obmedzenia vývozu tovarov dvojakého použitia a pokročilých technológií. (SITA)

Bukurešťská deviatka žiada posilnenie východného krídla NATO. V spoločnom vyhlásení označujú Rusko za priamu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť. Vyhlásenie prichádza po rokovaní krajín s americkým prezidentom Bidenom.

Deklarácia okrem toho sľubuje ďalšiu podporu Ukrajine s cieľom obnoviť jej medzinárodne uznávané hranice.

"Rusko je najvýznamnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov," píše sa vo vyhlásení premiérov a prezidentov Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

"Všetci spojenci sa zhodli, že by sa vzájomne podporovali v prípade ohrozenia," povedal novinárom poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu.

NATO v posledných rokoch trvalo posilňuje svoje aktivity na východnom krídle aliancie v reakcii na anexiu polostrova Krym a ďalšie kroky Ruska. Po minuloročnej invázii na Ukrajinu sa spojenci dohodli na vytvorení štyroch nových bojových skupín v krajinách B9 a na poslednom summite prišli lídri NATO s plánom zväčšiť všetky tieto útvary na päťtisíc ľudí. (ČTK)

Prvé západné tanky s vycvičenými ukrajinskými posádkami dorazia na Ukrajinu v najbližšom čase, ohlásil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Na Západ naopak mieria ruské tanky ukoristené ukrajinskými vojakmi na bojisku.

Západnej verejnosti majú na výročie ruskej invázie predviesť, že ruská armáda nie je neporaziteľná.

"Slobodný svet vytvoril tankovú koalíciu, aby pomohol Ukrajine zvíťaziť v tejto vojne. Už v najbližšom čase očakávame prvé tanky od partnerov s vycvičenými ukrajinskými posádkami," napísal Reznikov na Facebooku.

Minister tiež uviedol, že v Nemecku, Litve, Lotyšsku a Estónsku budú otvorené expozície s ruskými tankmi, dobytými na bojisku.

"Občania štyroch krajín 24. februára súčasne uvidia, že ruské tanky sa môžu do Európy dostať cez Ukrajinu len v podobe múzejných exponátov," poznamenal.

"Keď Európania uvidia zničené ruské tanky, presvedčia sa, že Rusko možno a je nutné poraziť". A je podľa Reznikova lepšie tak urobiť na Ukrajine, aby Európania nemuseli brániť pred nepriateľom svoje domovy.

Agentúra Unian dodala, že v súčasnosti ukrajinskí tankisti prechádzajú výcvikom vo viacerých západných krajinách. Poľsko sľubuje, že tanky Leopard 2, ktoré prisľúbilo, dorazia na Ukrajinu v najbližších dvoch-troch týždňoch. Nad dodávkou 31 tankov Abrams, ktoré prisľúbil Washington, ale stále visí otáznik.

Rusko od začiatku invázie z vlaňajšieho 24. februára prišlo už o viac ako 145-tisíc vojakov a 3334 tankov, tvrdí ukrajinský generálny štáb. Podobné tvrdenia o stratách nepriateľa nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

Rusko počas spoločného cvičenia s Juhoafrickou republikou a Čínou neodpáli svoju hypersonickú strelu novej generácie Zirkón. Spoločné manévre v blízkosti prístavného mesta Durban a mesta Richards Bay potrvajú ešte päť dní.

S odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa ruského námorníctva o tom informuje agentúra Reuters.

JAR tvrdí, že k vojne na Ukrajine zastáva neutrálny postoj, hoci dlhodobo udržiava vzťahy s Ruskom, píše Reuters. Terajšie desaťdňové spoločné námorné cvičenie však prichádza v čase prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruská tlačová agentúra TASS začiatkom februára informovala, že fregata, ktorá sa cvičenia zúčastňuje, vykoná cvičné odpálenie strely Zirkón.

Kapitán Oleg Gladkij, ktorý ruský kontingent vedie, ale teraz na brífingu v meste Richards Bay povedal, že k žiadnemu cvičenému odpáleniu Zirkónu počas delostreleckého cvičenia nedôjde, píše Reuters.

"Hypersonická zbraň nebude v rámci týchto cvičení použitá," povedal Gladkij. "Cvičenie, ktoré dnes vykonávame, nemá žiadny skrytý význam. " (ČTK)

Krajiny Únie sa nezhodli na novom balíku sankcií proti Rusku, ktoré by mali zaviesť v piatok pri príležitosti výročia vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, informovali štyri diplomatické zdroje v Bruseli.

"Existuje niekoľko nevyriešených otázok, vrátane kaučuku a povinnosti podávať správy o ruských aktívach v Európe," uviedol jeden zo zdrojov. Všetky hovorili pod podmienkou anonymity kvôli dôvernosti rokovaní medzi 27 štátmi Únie.

Ďalšie rokovania medzi bruselskými predstaviteľmi členských krajín Únie by sa mali uskutočniť vo štvrtok popoludní, uviedli zdroje. (The Guardian)

Medzinárodná federácia novinárov s okamžitou platnosťou pozastavila členstvo Ruského zväzu novinárov. Zväz odmietol prehodnotiť zriadenie svojich kancelárií v štyroch ukrajinských oblastiach, ktorých anexiu Moskva oznámila vlani na jeseň.

Kremeľ v septembri 2022 nelegálne anektoval Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť. Proruskí separatisti už od roku 2014 kontrolujú časť Doneckej a susednej Luhanskej oblasti.

Federácia uviedla, že bude naďalej podporovať nezávislých novinárov v Rusku aj mimo neho a zároveň poskytovať pomoc svojim ukrajinským pobočkám. (SITA)

Americký prezident Biden označil rozhodnutie Moskvy pozastaviť účasť na zmluve Nový START za veľkú chybu. Krajiny B9 nazval poprednou líniou kolektívnej obrany a ocenil ich konanie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (ČTK)

Ukrajinské deti sa často učia tam ,kde je práve elektrina a môžu si pripojiť notebook. Niekedy aj v supermarketoch, píše ukrajinská novinárka Daria Šyšková. (SME)

Belgicko prešetruje prítomnosť ruskej "špionážnej lode" v Severnom mori, kde sa mala nachádzať približne v polovici novembra minulého roka, uviedol belgický minister spravodlivosti Van Quickenborne.

Napriek tomu, že ruské lode nemajú zakázané plaviť sa v Severnom mori, Belgicko ich pohyb v kontexte vojny na Ukrajine pozorne sleduje.

"Nevieme presne, čo táto loď chcela, no nebuďme naivní. Najmä ak bola podozrivo blízko našich veterných elektrární, podmorských plynovodov a káblov a inej kritickej infraštruktúry," uviedol Van Quickenborne.

Belgicko o incidente informovalo po tom, čo holandská Vojenská spravodajská a bezpečnostná služba uviedla, že Rusko sa snaží získať spravodajské informácie, aby mohlo sabotovať kritickú infraštruktúru v holandských vodách Severného mora.

Ruská loď sa podľa šéfa služby Jana Swillensa nachádzala pri pobrežnej veternej elektrárni a pokúšala sa zmapovať energetickú infraštruktúru. (TASR)

Ruská Belgorodská oblasť, ktorá susedí s Ukrajinou, hlási explóziu v pohraničnom meste Šebekino, pri ktorej bol zranený jeden človek.

"Strely zasiahli nákupné centrum, ktoré začalo horieť," napísal na telegrame gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov, podľa ktorého jeden muž skončil s poraneniami od črepín v nemocnici.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

V uplynulom roku sa ruské pohraničné obce v blízkosti bojovej zóny opakovane dostali pod paľbu, poznamenala BBC. Ruské úrady opakovane obviňujú ukrajinskú stranu, tá ostreľovanie ruského územia popiera.

Podľa vojenských expertov sú takéto incidenty náhodné a vzhľadom na povahu a intenzitu bojov v blízkosti prakticky nevyhnutné, píše BBC. (ČTK)

Poľský prezident Andrzej Duda privítal vo Varšave účastníkov stretnutia predstaviteľov takzvanej Bukurešťskej deviatky s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Slovensko zastupuje prezidentka Čaputová. (ČTK)

Ukrajinská generálna prokuratúra identifikovala 91 ruských vojakov, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny v Buči, kde po oslobodení v apríli našli telá najmenej 20 civilistov. Niektoré obete mali ruky zviazané za chrbtom.

„Počas okupácie ruská armáda v okrese Buča v Kyjevskej oblasti spáchala viac ako deväťtisíc vojnových zločinov a zabila viac ako 1 700 civilistov vrátane asi 700 v meste Buča,“ konštatoval úrad generálneho prokurátora na Twitteri.

„Pokračuje práca na tom, aby sme priviedli pred spravodlivosť všetkých, ktorí sa na tom podieľali,“ dodal úrad.

„Po oslobodení sme našli masové hroby s mučenými telami mužov, žien a detí. Mučenie, vraždy, sexuálne násilie,“ povedal generálny prokurátor.

„Toto je pravá tvár 'ruského sveta' a režimu Ruskej federácie, ktorý je založený na úplnom pohŕdaní princípmi ľudských práv a humanitárnym právom,“ dodal prokurátor.

„Rátame s vašou podporou pri vytvorení medzinárodného tribunálu na privedenie ruského vedenia pred spravodlivosť. Spravodlivosť pre obete vojny je spravodlivosťou pre svet,“ povedal ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin delegácii Snemovne reprezentantov Kongresu USA. (SITA)

Obe komory Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie hlasovali za pozastavenie účasti Ruska na Dohode o znížení počtu strategických zbraní so Spojenými štátmi.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, ktorý ako ruský prezident v roku 2010 Novú dohodu START podpisoval, uviedol, že "svet je na pokraji globálneho konfliktu".

"Ak Spojené štáty chcú porážku Ruska, máme právo brániť sa všetkými zbraňami vrátane jadrových... Ak Spojené štáty chcú, aby bolo Rusko porazené, sme na pokraji globálneho konfliktu," napísal Medvedev.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom v stredu uviedol, že Moskva začne uvažovať o návrate k dohode, ak uvidí zmenu v postoji NATO a ochotu Západu rokovať. "Všetko bude závisieť od pozície Západu... Ak bude ochota vziať do úvahy naše obavy, tak situácia sa zmení," cituje Peskova agentúra Reuters. (TASR)

Ruskí predstavitelia sa snažia vytvoriť spoločnosť jednotnú s režimom, domnieva sa politológ Andrej Kolesnikov. "Budúca generácia musí poslušne plniť vôľu štátu," hovorí. Moskva plánuje učiť študentov podľa základných vojenských osnov.
(ČTK)

Španielsko pošle Ukrajine šesť svojich tankov Leopard a je pripravené poslať aj ďalšie "ak to bude potrebné a ak ich spojenci o to požiadajú", uviedla ministerka obrany Margarita Roblesová. (TASR)

Ruský prezident Putin označil spoluprácu medzi Pekingom a Moskvou za dôležitú pre "stabilizáciu medzinárodnej situácie". V Moskve sa stretol s vedúcim ústrednej komisie Komunistickej strany Číny pre zahraničné vzťahy Wang Im.

"Spolupráca medzi Čínou a Ruskom na celosvetovej scéne je veľmi dôležitá na stabilizáciu medzinárodnej situácie," povedal ruský prezident po stretnutí.

Vzťahy oboch krajín sa podľa Putina vyvíjajú dobre a tento rok by mohli dosiahnuť novú úroveň v oblasti obchodu, píše BBC.

Ruský prezident tiež uviedol, že očakáva návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Wang I prostredníctvom tlmočníka prisľúbil, že vzťahy medzi Čínou a Ruskom nepodľahnú tlaku ďalších krajín. Peking a Moskva sú podľa jeho slov pripravené prehĺbiť strategickú spoluprácu.

Wang I sa stretol aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Počas rokovania vyjadril odhodlanie Ruska a Číny k podpore "multi-polárneho" sveta bez hegemónií.

Čínsky diplomat tiež uviedol, že "pod strategickým vedením Si Ťin-Pchinga a Putina" budú vzťahy medzi týmito dvomi krajinami aj naďalej fungovať na najvyššej úrovni, píše stanica CNN. (TASR)

Od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine zahynulo 473 ukrajinských detí a ďalších 1,5 milióna je v ohrození, informuje organizácia Magna, ktorá priamo na Ukrajine poskytuje svoju pomoc.

Na vybraných miestach v Bratislave v deň výročia začiatku vojnového konfliktu organizácia vytvorí sugestívnu inštaláciu, ktorá by mala pohnúť verejnou mienkou.

Inštalácia pozostáva z patologických vakov umiestnených na zemi a vyplnených výplňou tak, aby pôsobili, že sú v nich uložené telá detských obetí.

„Pri každom z vakov bude umiestnená opustená hračka a na vakoch bude nalepená nálepka s informáciou, koľko detí vo vojne na Ukrajine doteraz zomrelo a že stále je množstvo z nich v ohrození a treba im pomôcť,“ upresnila hovorkyňa.

Inštalácia sa bude nachádzať na oboch koncoch Hviezdoslavovho námestia, na Hlavnom námestí, na Hodžovom námestí, na Námestí SNP, na Michalskej, Poštovej a Panskej ulici. (SITA)

OSN nie je v pozícii, ktorá by jej umožnila overiť akékoľvek tvrdenie v súvislosti s explóziami plynovodov Nord Stream 1 a 2, uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka OSN DiCarlová.

Vyzvala preto „všetky zaujaté strany, aby prejavili zdržanlivosť a vyhli sa akýmkoľvek špekuláciám“.

„Hoci stále nie je jasné, čo sa presne stalo pod hladinou Baltského mora v septembri 2022, čokoľvek spôsobilo tento incident, jeho dosah je medzi mnohými rizikami, ktoré vyvolala invázia na Ukrajinu,“ dodala Rosemary DiCarlová.

Zástupkyňa generálneho tajomníka OSN sa takto vyjadrila po tom, ako Rusko vyzvalo OSN na vyšetrenie septembrovej sabotáže na plynovodoch z Ruska do západnej Európy cez Baltské more. (SITA)

Káčer je provokatér, reagoval štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie na vyjadrenie dočasne povereného ministra zahraničia. Káčer v statuse poslal odkaz tým, ktorí chcú mier za cenu zničenia Ukrajiny. 

"Rastislav Káčer je provokatér, podľa toho sa k nemu treba aj správať. O Rastislavovi Káčerovi sa nedávno vyjadril predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh a my sa s jeho názorom úplne stotožňujeme. Provokácii nenaletíme!" uviedol Menczer.

Káčer na súkromnom účte na sociálnej sieti v utorok počas cesty vlakom z Bruselu do Londýna uzavrel rozsiahly komentár o postojoch k vojne na Ukrajine slovami: "Pre kolaborantov Putina a zvlášť pre tých našich v Karpatskej kotline a Felvidéku, pre všetkých, ktorí chcú mier za cenu zničenia Ukrajiny mám jediný odkaz: Иди нахуй!"

Server pripomenul, že Németh komentoval predchádzajúce Káčerove vyjadrenie, že ak by bol ruský prezident Putin na Ukrajine úspešnejší a jeho jednotky by prišli až po slovensko-ukrajinskú hranicu, SR by dnes čelila územným nárokom Maďarska.

"Pána Káčera dobre poznám, keďže bol veľvyslancom v Budapešti, stretol som sa s ním viackrát. Musím povedať, že mám veľké obavy o jeho duševné zdravie. A radím mu, aby urýchlene navštívil psychiatra," povedal Németh po pondelňajšej bratislavskej schôdzke predsedov zahraničných výborov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky. (TASR)

Spojené štáty si uvedomujú bezpečnostné riziko, ktorému sú vystavené najmä štáty východného krídla NATO, povedal český premiér Fiala pred odletom do Varšavy na stretnutie krajín B9 a americkým prezidentom Bidenom.

"Nechcem predbiehať výsledky tohto rokovania, ale dôležité je, že sa vôbec koná," povedal predseda českej vlády. Za dôležité považuje zachovanie jednoty a odhodlania pokračovať v dodávkach vojenskej aj humanitárnej pomoci Ukrajine.

"Česká republika patrí medzi prvých a najväčších darcov a dodávateľov pomoci Ukrajine, vrátane pomoci vojenskej," vyhlásil s tým, že v tom chce ČR pokračovať.

Pri rokovaní s Bidenom chce zdôrazniť aktívnu úlohu Prahy v pomoci Ukrajine, aj v rámci východného krídla NATO. Pripomenul účasť českých vojakov v bojových zoskupeniach v Litve a Lotyšsku a tiež velenie mnohonárodnému bojovému zoskupeniu na Slovensku.

Práve to vzniklo ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajine.

"Nemôžeme zabudnúť na to, aká je pomoc Spojených štátov Ukrajine, ale aj tým štátom, ktoré tvoria východné krídlo NATO a ktoré sa sami podieľajú na pomoci Ukrajine," pripomenul Fiala. Dodal, že Česko takto od USA získa vrtuľníky.

Fiala predpokladá, že spoločné rokovanie prehĺbi spoluprácu štátov B9 a posilní bezpečnosť v Európe.

Predseda českej vlády sa tiež stretne na bilaterálnom rokovaní s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym. Následne ho čaká cesta do Spojených arabských emirátov na veľtrh obranného priemyslu v Abú Dhabí, kde bude rokovať s prezidentom SAE o spolupráci. (TASR)

Pápež František označil vojnu na Ukrajine za krutú a nezmyselnú. Dva dni pred prvým výročím vpádu ruských vojsk na Ukrajinu opäť vyzval na prímerie a rokovania.

Pri dnešnej generálnej audiencii, týždňovom stretnutí hlavy katolíckej cirkvi s veriacimi, pápež František uviedol, že 24. február - kedy vojna na Ukrajine začala - je smutným výročím a že on sám "stojí blízko mučeníckemu ukrajinskému ľudu".

"Vyzývam na všetkých, ktorí majú moc, aby predložili konkrétne záväzky na ukončenie konfliktu, dosiahnutie prímeria a začatie mierových rokovaní," povedal. "Víťazstvo postavené na troskách nebude nikdy skutočným víťazstvom," dodal.

Dnes popoludní bude pápež predsedať v Ríme omšu k Popolcovej strede, ktorú začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. (ČTK)

Ruská Štátna duma schválila pozastavenie účasti Ruska na zmluve, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov. Ešte dnes by o návrhu zákona mali hlasovať aj členovia hornej komory parlamentu - Rady federácie.

Poslanci o príslušnom návrhu zákona hlasovali deň po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave o stave krajiny vyhlásil, že Rusko svoju účasť v dohode pozastavuje.

Príslušný dokument na schválenie odovzdal už včera. Zákon o pozastavení účasti Ruska v zmluve Nový START vstúpi do platnosti dňom jeho zverejnenia, píše Interfax.

Spomínanú zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší prezidenti Spojených štátov a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Rusko už skôr odmietlo spolupracovať na inšpekciách jadrových zbraní, ktorých podmienky sú v tejto zmluve popísané.

Dohoda Nový START je považovaná za posledný významný rusko-americký dohovor o kontrole jadrových zbraní.

"Som dnes nútený oznámiť, že Rusko pozastavuje účasť na zmluve Nový START. Opakujem, neodstupuje od zmluvy, ale pozastavuje účasť," citovala v utorok Putina agentúra TASS.

Rusko účasť obnoví, až sa mu dostane vysvetlenia, akým spôsobom bude zmluva brať do úvahy "celkový úderný arzenál Severoatlantickej aliancie", uviedol ruský prezident.

Ruská diplomacia však večer oznámila, že Moskva bude ďalej dodržiavať limity ukotvené v dohovore, ktoré obmedzujú jadrové arzenály dvoch mocností maximálne na 1550 "strategických" jadrových zbraní a 700 medzikontinentálnych striel či bombardérov. (ČTK)

Prezidentka Čaputová odlieta do Varšavy, kde sa stretne s lídrami B9 a prezidentom Bidenom. Pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajine budú diskutovať o posilnení bezpečnosti východného krídla NATO aj podpore Ukrajiny.

Stretnutie s prezidentmi krajín na východnej hranici Severoatlantickej aliancie a USA sa koná symbolicky v čase prvého výročia vypuknutia vojny na Ukrajine. Zároveň sa odohrá krátko po návšteve Bidena na Ukrajine.

Čaputová vníma stredajšiu diskusiu ako jednu zo série, ktoré predchádzajú príprave na júlový samit NATO vo Vilniuse. V júni organizuje stretnutie B9 v Bratislave. Poznamenala, že ide o štandardný míting mesiac pred veľkým samitom.

Ako pripomenula prezidentka, s lídrami B9 sa stretli vo Varšave v podobnom čase aj pred rokom, dva dni po začiatku vojny. "Bol to silný moment šoku z vypuknutia vojny, ale aj uvedomenia jednoty, ale aj odhodlania pomáhať Ukrajine," skonštatovala. (SME, TASR)

Ruské raketové útoky na Charkov zranili dvoch ľudí, z mesta hlásili najmenej štyri explózie, informoval guvernér Charkovskej oblasti Oleh Synyehubov. Okupanti mierili na objekty infraštruktúry. (The Guardian)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa plánuje osobne zúčastniť na summite NATO, ktorý sa uskutoční v júli vo Vilniuse, povedal ukrajinský veľvyslanec v Litve Bešta. Od začiatku ruskej invázie podnikol Zelenskyj iba dve zahraničné cesty.

Summit vo Vilniuse sa koná od 11. do 12. júla a zúčastnia sa ho zástupcovia jednotlivých krajín Severoatlantickej aliancie. Medzi nimi aj americký prezident Joe Biden, ktorý tento týždeň nečakane navštívil Kyjev.

"Taký je náš plán," odpovedal veľvyslanec Petro Bešta na otázku, či do Vilniusu pricestuje aj ukrajinský prezident. Ukrajina podľa Beštu dúfa, že sa účastníci summitu "veľmi jasne zhodnú na tom, že veľmi skoro po tom, ako sa vojna skončí, sa Ukrajina stane členom NATO". (ČTK)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словаччина вшановує п’ять років з дня вбивства журналіста-розслідувача Яна Куцяка. Що робить Братислава для іноземців, Словаччина насолодиться теплим днем ​​у середу. Все це у щоденному дайджесті.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ruská fregata Admiral Gorškov vybavená hypersonickými raketami dorazila do prístavu v juhoafrickom meste Richards Bay. Zúčastní sa tam na vojenských cvičeniach, ktoré zahŕňajú aj Čínu.

Ruská fregata dorazila do Richards Bay a splnila "úlohy plavby na dlhú vzdialenosť", uviedla RIA Novosti s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej Severnej flotily.

Fregata Admiral Gorškov vyplávala z Ruska do medzinárodných vôd začiatkom januára. Je vybavená hypersonickými raketami Zirkón, ktoré majú dolet až 900 kilometrov.

Tieto rakety môžu niekoľkonásobne prekonať rýchlosť zvuku a je preto ťažké sa proti nim brániť, pripomína Reuters.

Vojenská cvičenia v Južnej Afrike sa začali v piatok 17. februára. Podľa Johannesburgu ide o rutinné manévre. Tie však v JAR vyvolali kritiku a obavy z možného ohrozenia vzťahov so západnými partnermi.

Manévre sa konajú v čase prvého výročia začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajine. (TASR)

Čínsky diplomat Wang I označil vzťahy medzi Pekingom a Moskvou za "pevné ako skala", "odolajú skúške vo forme premenlivej medzinárodnej situácie". Kremeľ nevylučuje ani jeho stretnutie s ruským prezidentom Putinom.

Rusko a Čína majú podľa jeho slov "vynikajúcu" príležitosť na pokračovanie v úzkej strategickej spolupráci a kontaktoch s cieľom "chrániť spoločné strategické záujmy".

Wang I rokoval s tajomníkom ruskej Bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom a v stredu sa má stretnúť s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že nevylučuje stretnutie s Putinom. "Je o čom hovoriť," povedal.

Čína počas uplynulého roka uskutočňovala "veľmi obozretné kroky" v spojitosti s konfliktom na Ukrajine. Rusku vyjadrovala tichú podporu a jeho inváziu proti Kyjevu toleruje.

Sky News upozorňuje na správy, že čínsky prezident Si Ťin-pching sa chystá vystúpiť s prejavom, v ktorom bude žiadať "mier". Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani minulý piatok (17. februára) povedal, že prejav by mohol odznieť pri príležitosti výročia konfliktu na Ukrajine, píše Reuters.

Takéto zmiešané signály však podľa Sky News Číne vyhovujú. Umožňujú je uskutočňovať dlhodobú stratégiu a reagovať na geopolitický vývoj. Hlavným záujmom Číny v tomto konflikte však zostáva Čína, dodáva Sky News. (TASR)

Ukrajinský štáb pripustil obkľúčenie Bachmutu aj zo severozápadu. Ukrajinskí vojaci za uplynulý deň odrazili ruské útoky pri siedmich obciach v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

"Počas uplynulého dňa jednotky ukrajinských obranných síl odrazili útoky okupantov v oblastiach obcí Kuzemivka a Dibrova v Luhanskej oblasti a Fedorivka, Jahidne, Berchivka, Bachmut a Kurdjumivka v Doneckej oblasti," oznámil ukrajinský generálny štáb.

Práve z tohto BBC vychádza pri tvrdení, že Bachmut je obkľúčený aj zo severozápadu. Medzi spomínanými obcami, pri ktorých Ukrajinci hlásia odrazenie ruských útokov, je aj dedina pri severozápadnom okraji Bachmutu. Ten je jedným zo súčasných ohnísk vojny a odohrávajú sa tam jedny z najťažších bojov.

Jahidne je malá obec priliehajúca k severozápadnému okraji Bachmutu, Berchivka sa nachádza kúsok od nej, podotýka BBC a upozorňuje, že ukrajinský generálny štáb spomenul iba odrazenie útoku pri Berchivke.

O dobytí neďalekej dediny Paraskovijivka na križovatke ciest vedúcich do Bachmutu zo severu a severozápadu informovali ruské zdroje minulý týždeň.

Ukrajinský generálny štáb ďalej okrem iného uvádza, že ruské invázne sily sa naďalej sústredia na útočné operácie v smeroch na Kupjansk v Charkovskej oblasti a Lyman, Bachmut, Avdijivku a Šachtarske v Doneckej oblasti. (ČTK)

Rusko poprelo, že obmedzuje dodávky munície pre bojové skupiny na Ukrajine. Ministerstvo obrany zrejme reagovalo na vyhlásenia šéfa žoldnierskej Wagnerovej skupiny Prigožina o zrade a pr (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prezradil, že nemárnil čas a nesledoval dvojhodinový prejav ruského prezidenta Putina. "Nesledoval som jeho príhovor, pretože práve vtedy boli teroristické útoky na Cherson," vysvetlil Zelenskyj.

"Zranenia utrpelo 21 ľudí, šiesti boli zabití," dodal Zelenskyj.

Ruský prezident v utorok predniesol svoj každoročný prejav o stave krajiny pred členmi ruského parlamentu a ďalšími vplyvnými predstaviteľmi. V príhovore tiež oznámil, že Moskva pozastaví účasť na kľúčovej jadrovej dohode so Spojenými štátmi Nový START.

Práve v tom čase ruské sily útočili na obytnú časť juhoukrajinského mesta Cherson.

Niekoľko hodín po Putinovi sa vo Varšave prihovoril poľskému národu americký prezident Joe Biden. Krátko na to sa Zelenskyj poďakoval Bidenovi aj celým Spojeným štátom za ich vodcovskú úlohu "pri mobilizácii sveta na podporu slobody" a "životne dôležitú pomoc Ukrajine".

"Smerujeme k spoločnému víťazstvu a musíme ho zabezpečiť už tento rok!" napísal Zelenskyj na Twitteri.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I thank @POTUS and all of America for their leadership in rallying the world in support of freedom and for their vital assistance to Ukraine. Together we are heading towards a common victory, and we must ensure it this year already! 2/2

21.2.2023 o 19:24 · archivované: 22.2.2023 o 8:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Kyjev sa stále drží a hrdo odoláva a čo je najdôležitejšie, zostal slobodným," povedal Biden v utorok počas prejavu pred Kráľovským hradom vo Varšave. V pondelok na niekoľko hodín nečakane navštívil aj ukrajinské hlavné mesto Kyjev.

Biden sa počas vopred neohlásenej návštevy Kyjeva stretol so Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov. Jej súčasťou je munícia pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA poskytli Ukrajine už predtým. (TASR)

Keď hučia sirény, deti sa utekajú schovať. Na kryty a poplachy si zvykli, vyučovanie musí pokračovať. Reportér Lukáš Onderčanin navštívil Kyjev a pozrel sa, ako fungujú tamojšie školy. (SME)

Ukrajina, EÚ a USA prekonali očakávania, hovorí v rozhovore bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Očakávania zasa nenaplnilo Rusko. To, čo ponúka Moskva dnes, označuje za návrh kapitulácie.
(SME)

Nemecká spravodajská služba u Putina nepozoruje ochotu rokovať o mieri. "Teraz je to skôr pozičná vojna, veľmi krutá, brutálna vojna," zhodnotil šéf služby Kahl vývoj bojov na Ukrajine.

Predseda služby Kahl na otázku, či u ruského prezidenta Putina pozoruje akúkoľvek vôľu dosiahnuť mier, odpovedal: "Vonkoncom nie. Momentálne mu ide o to, aby rozhodnutie našiel na bojisku a získal tam čo najviac výhod. A potom niekedy možno nadiktuje mier podľa svojich vlastných podmienok."

Ako ďalej povedal pre stredajšie vydania médií skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland, Rusko môže poslať do vojny na Ukrajine ešte mnoho vojakov. Vlani na jeseň bolo mobilizovaných a naverbovaných zhruba 300.000 záložníkov, z ktorých sú niektorí síce ešte vo výcviku, ale iní sú už zapojení do bojov.

"Ďalší mobilizačný potenciál Ruska predstavuje rezervu až do milióna mužov, ak to budú v Kremli považovať za potrebné," povedal Kahl. Aktuálne je obrana Ukrajiny voči počtom síl výraznej prevahe Rusov veľmi účinná. Poznamenal ale, že z dlhodobého hľadiska je pre úspech Kyjeva nevyhnutná pretrvávajúca podpora Západu. (TASR)

Severné Macedónsko ochromujú falošné bombové hrozby, dostal ju aj prezident. Hoaxy o bombových hrozbách označili tamojší predstavitelia za akt terorizmu a naznačili, že môžu súvisieť s proukrajinským postojom tejto členskej krajiny NATO.

Severomacedónska polícia len v priebehu utorka evakuovala viac než 30 lokalít v hlavnom meste Skopje i v meste Prilep na juhu krajiny vrátane rezidencie prezidenta, nákupných centier, škôl, hotelov, múzeí a športových zariadení. Predchádzali tomu správy o údajných bombách, ktoré sa ukázali ako falošné.

Ide o najnovšie v sérii podobných incidentov v krajine. Už viac než štyri mesiace vedú bombové hrozby odosielané e-mailom takmer na dennej báze k prehľadávaniu škôl, verejných inštitúcií a nákupných stredísk protiteroristickými oddielmi tamojšej polície.

Hovorca polície Angelovski spresnil, že protiteroristické tímy polície v reakcii na hrozby od polovice októbra do 15. februára prehľadali dovedna 469 lokalít - predovšetkým škôl. Nikde sa nijaké výbušné predmety nenašli.

V utorok prišla e-mailom odoslaná bombová hrozba prvýkrát aj do rezidencie prezidenta  Pendarovského, ako aj do nákupných centier, múzeí, športových stredísk a škôl v Skopje a Prilepe. Miestne médiá priniesli informácie, podľa ktorých boli e-maily odoslané hoaxerom, čo sám seba identifikoval ako "Graham Klein". Predchádzajúce hrozby pochádzali od ďalších fiktívnych jedincov, dodali.

Najnovšie bombové hrozby boli sprevádzané textami obviňujúcimi Macedóncov zo "spoluviny na zničení mojej krajiny" - avšak bez uvedenia jej názvu - a zahŕňali požiadavku na zrušenie nešpecifikovaných sankcií.

Minister vnútra Oliver Spasovski minulý týždeň označil hrozby za "hybridné teroristické útoky" pochádzajúce zo zahraničia a uviedol, že ich cieľom je spôsobiť rozsiahly rozvrat a zastrašiť verejnosť. Polícia má podľa neho silné indície, odkiaľ tieto hrozby pochádzajú, a bez uvedenia ďalších podrobností dodal, že jeho ministerstvo "pracuje s maximálnym nasadením, s pomocou našich partnerov (v NATO)". (TASR)

Taliansko nateraz neplánuje ukrajinským silám poskytnúť stíhačky, vyhlásila talianska premiérka Meloniová. "Ide o rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté spoločne s medzinárodnými partnermi," povedala.

Vyjadrila sa tak potom, čo taliansky denník La Repubblica zverejnil správu, že Rím by mohol ukrajinskej armáde poskytnúť päť bojových lietadiel AMX.

Väčšina Talianov je proti dodávkam zbraní Ukrajine a mier by radšej chceli docieliť ústupkami Rusku, ukázal nedávny prieskum verejnej mienky. Meloniová robenie ústupkov voči Moskve dôrazne odmietla.

Meloniová počas utorkovej návštevy Kyjeva prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú, finančnú a civilnú podporu v boji proti už takmer rok trvajúcej ruskej agresie. Na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom  Zelenským Meloniová konkrétne avizovala dodávku systémov protivzdušnej obrany.

Šéfka talianskej vlády navštívila aj mestá Buča a Irpiň, v ktorých ruskí vojaci krátko po začiatku invázie zavraždili stovky civilistov. (TASR)

Poľsko doručí Ukrajine štrnásť tankov Leopard 2 za dva až tri týždne. Teda po tom, ako bude ukončený výcvik ukrajinských vojakov, uviedlo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Varšava okrem toho podporuje aj dodanie bojových stíhačiek Kyjevu, avšak najprv je potrebné dosiahnuť konsenzus medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, uviedol hovorca poľského rezortu diplomacie Jasina.

"Rovnako, ako to bolo aj s tankami, dúfame, že táto koalícia bude dosť veľká na to, aby Ukrajincom poskytovala čoraz väčšiu podporu," povedal Jasina. "Stíhačky sú vo vojne na Ukrajine veľmi užitočné," poznamenal s tým, že v tejto záležitosti zastáva optimistický postoj.

"Sme však členom NATO a vo všetkých takýchto otázkach chceme dosiahnuť dohodu, aby sme sa na tom podieľali spoločne, pretože Aliancia je silnejšia, ak konáme spolu," dodal Jasina.

Nemecko v januári odsúhlasilo poľskú dodávku tankov Leopard 2 pre Ukrajinu. Varšava okrem toho Kyjevu pošle 60 sovietskych tankov T-72. (TASR)

Rusko vykonalo zrejme neúspešný test balistickej rakety, keď bol americký prezident Biden v Ukrajine. Washington toto konanie Moskvy nevyhodnotil ako eskaláciu.

Rusko vopred informovalo Spojené štáty o raketovom teste prostredníctvom dekonfliktných liniek alebo cez komunikačné linky s ruskou armádou, povedal jeden zo zdrojov. Druhý nemenovaný predstaviteľ USA uviedol, že tento test nepredstavoval pre Spojené štáty riziko. Dodal, že Washington toto konanie Moskvy nevyhodnotil ako eskaláciu.

Obaja uviedli, že test superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakety novej generácie typu Sarmat, ktorá je schopná niesť viacero jadrových hlavíc, pravdepodobne zlyhal. Rusko túto raketu v minulosti už úspešne otestovalo, vrátane vlani v apríli, len dva mesiace po spustení vojenskej invázie na Ukrajinu.

Ak by pozitívne dopadol aj pondelkový test, ruský prezident Putin by ho podľa predstaviteľov USA spomenul vo svojom prejave o stave krajiny, čo sa však nestalo.

Šéf Kremľa ale v príhovore oznámil rozhodnutie odstúpiť od Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Novej dohody START). Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Rusko tvrdí, že bude aj naďalej dodržiavať limity na počet jadrových hlavíc. (TASR)

Putin anuloval dekrét týkajúci sa konfliktu v Podnestersku. Dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky "zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky".

Moldavské médiá v utorok večer zhodne uviedli, že šéf Kremľa zrušením prezidentského dekrétu zo 7. mája 2012, de facto ukázal, že už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.

K tomuto kroku prichádza v čase, keď Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z "protiruskej hystérie". Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko a stiahnutie ruských síl, ktoré sa tam nachádzajú.

Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, vyhlásilo v roku 1992 nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.

Moldavská prezidentka Sanduová aj ukrajinský prezident Zelenskyj vo februári varovali, že Kremeľ sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. (TASR)

Americký prezident sa vo Varšave stretol s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Biden podľa vyhlásenia Bieleho domu na schôdzke zdôraznil pretrvávajúcu podporu zo strany USA voči Moldavsku.

Cieľom podpory má byť podľa Bieleho domu pomôcť Moldavsku riešiť dôsledky ruskej invázie na susednú Ukrajinu, ako aj posilniť jeho "politickú a ekonomickú odolnosť", a to v zmysle demokratických reforiem aj energetickej bezpečnosti.

K stretnutiu dvojice došlo niekoľko dní po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že USA majú "hlboké obavy" zo snáh Ruska destabilizovať moldavskú vládu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety na nebi a provokácie. Rusko malo plán na inváziu do Moldavska Čítajte 

Samotná Sanduová dlhodobo vyjadruje obavy zo zámerov Ruska aj z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára vyhlásil, že Kyjev odhalil plán ruských tajných služieb "na zničenie Moldavska".

Obdobné varovanie o niekoľko dní neskôr zopakovala aj Sanduová, ktorá podľa vlastných slov dostala od partnerov z Ukrajiny upozornenie na to, že Rusko plánuje Moldavsko destabilizovať a prevziať v ňom moc. (TASR)

OSN vyjadrila znepokojenie z rozhodnutia Ruska pozastaviť účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní s USA. Odstúpenie od dohody oznámil v prejave ruský prezident Vladimir Putin.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric v tejto súvislosti uviedol, že "svet bez kontroly jadrových zbraní je ďaleko nebezpečnejší, nestabilnejší, čo môže mať katastrofálne následky".

"V záujme vyhnúť sa tomu by sa malo vynaložiť všetko úsilie, vrátane okamžitého návratu k dialógu," uviedol Dujarric.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko prerušuje jadrovú dohodu s USA Čítajte 

Dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje. (TASR)