VARŠAVA, BRATISLAVA. Pred tým, ako sa vlani stal Alí utečencom na poľsko-bieloruskej hranici, v rodnej Sýrii vlastnil malý obchod s kozmetikou.
Do Európskej únie sa rozhodol ujsť po tom, čo mu ako alavitovi pre jeho vieru obchod zničili džihádisti. Na sociálnych sieťach sa dočítal, že najjednoduchšie bude kúpiť si letenku do Bieloruska, odkiaľ potom pešo prekročí hranicu do Poľska.
Plánovaný jednoduchý prechod do Únie sa však zmenil na 16 dní v poľsko-bieloruských lesoch, ktoré sprevádzali teploty pod nulou a násilná pohraničná stráž.
Maďarský múr prekážal, mala by EÚ platiť za ten poľský? (anketa) Čítajte "Boli noci, keď som zaspával na zemi v lese a myslel som, že sa už nezobudím," povedal Alí nedávno pre agentúru AP News, už z nového domova v Berlíne.
Do Poľska sa mu napokon podarilo dostať tak, že kliešťami prestrihol časť oplotenia. Jeho nasledovníci to však budú mať komplikovanejšie, poľská vláda totiž minulý týždeň dokončila výstavbu plota na hranici.
Drony a detektory pohybu
Oceľový plot stál 353 miliónov eur, vysoký je päť a pol metra, vrchom sa tiahne ostnatý drôt.
Múr však kopíruje len 186 kilometrov poľsko-bieloruskej hranice, ktorá je dlhá až 418 kilometrov. Zvyšok tvorí prirodzená hranica, pozostávajúca z rieky, lesov a močiarov. Pokusy o prekročenie práve cez tento terén sú výrazne nebezpečnejšie.
