PEKING. Aj Wej-wej bol veľmi sklamaný z toho, ako čínska vláda zneužila jeho dielo. Keď v roku 2003 súhlasil, že sa pričiní o podobu olympijského štadiónu pre pekinskú olympiádu, bol už otvoreným kritikom režimu.
Dúfal, že hry a jeho ikonické Vtáčie hniezdo s posplietanými oceľovými nosníkmi krajinu zmenia.
„Dúfali sme, že naša architektúra bude symbolom slobody a otvorenosti, že ukáže optimizmus a pozitívnu silu, no je to odlišné od toho, čo sa nakoniec prezentovalo,“ posťažoval sa v rozhovore agentúre AP.
Otvárací ceremoniál nakoniec sledoval v televízii mimo štadióna. V autobiografii Tisíc rokov radosti a smútku spomína, čo si počas ceremoniálu narýchlo zapísal: „V tomto svete, kde má všetko politický rozmer, nám teraz hovoria, že nemôžeme veci politizovať. Že toto je jednoducho športová udalosť, oddelená od dejín a myšlienok a hodnôt, oddelená dokonca aj od ľudskej podstaty.“
Bol to len falošný úsmev svetu, zhodnotil udalosť po rokoch v autobiografii.
