Z prieskumov vyplýva, že pre ľudí je najdôležitejšou témou zdravotníctvo alebo to, aby rástla ich životná úroveň. Keď však demokratickí politici dokola hovoria najmä o migrácii alebo terorizme, nahrávajú tým populistom, hovorí NONNA MAYEROVÁ, profesorka z elitnej francúzskej vysokej školy Sciences Po a jedna z najvýznamnejších svetových odborníčok na krajne pravicové populistické strany.
Populizmus sa v politike často používa len ako hanlivé označenie protivníka, v skutočnosti však ide o odborný termín pre označenie tých politikov, ktorí tvrdia, že len oni reprezentujú ľud proti skorumpovaným politickým konkurentom a elitám.
Nonna Mayer. (zdroj: WIKIPEDIA/BOKKEN)Na prvý pohľad bude Európa po skončení pandémie ideálnym miestom na to, aby populisti prebrali ďalších voličov, napríklad pre očakávanú vyššiu nezamestnanosť. „Neznamená to však, že sa nevyhnutne dostanú k moci. Situácia sa líši štát od štátu,“ pripomína Mayerová fakt, že v politike nie je nič vopred dané a je na demokratických stranách, aby robili takú politiku, ktorou dokážu voliča presvedčiť.
Veľa komentátorov vlani písalo, že pandémia uškodí populistom, pretože ľudia počas nej vidia, že je potrebné byť kompetentný, nie iba opakovať slogany. Ako dôkaz dávali porážku Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Skutočne začnú voliči viac oceňovať vodcovstvo založené na schopnostiach, nielen na charizme či sloganoch?
Z amerického prípadu nemôžeme robiť všeobecné závery. V každej krajine je situácia iná. Celkovo vzaté, zatiaľ môžeme v krajinách Európskej únie pozorovať len malé dopady pandémie na voličskú podporu pravicových populistov.
Existuje štúdia 31 krajne pravicových strán z 27 štátov Únie vykonaná od marca do júna minulého roka. Šestnásť z týchto strán prišlo o časť podpory, desať zostalo na rovnakých číslach a päť v prieskumoch získalo.
Navyše, vezmite do úvahy, že politika sa mení - napríklad britský premiér Boris Johnson zo začiatku robil chyby, ale neskôr začal s pandémiou bojovať účinne a jeho popularita teraz rastie.
Nonna Mayerová (73)
- Je uznávanou odborníčkou na francúzsky Národný front, teda na stranu, ktorú založil Jean-Marie Le Pen a teraz ju pod zmeneným názvom vedie jeho dcéra Marine Le Penová.
- Mayerovej knihu Francúzi, ktorí volia Le Pena „používajú celé generácie študentov politológie“, napísal denník Le Monde. Mayerovú označil za „veličinu v oblasti politickej sociológie“.
- Je profesorkou a emeritnou riaditeľkou výskumu Centra európskych štúdií a komparatívnej politológie na parížskej vysokej škole Sciences Po.
- V Prahe v máji vystúpila na konferencii Prague Populism Conference.
Po pandémii zrejme príde vlna bankrotov, časť ľudí stratí prácu, niektorým krajinám sa môže predražiť financovanie ich dlhu. To všetko vyzerá ako ideálna situácia pre dnešnú opozíciu. Aké opozičné strany z toho vyťažia najviac, môžu to byť tie populistické?
Situácia po pandémii bude určite zložitá. Populistické strany, predovšetkým tie, ktoré sú v opozícii, ešte zintenzívnia svoju obvyklú kritiku politických elít, budú sa naďalej snažiť podkopať legitimitu súčasných vlád, budú v spoločnosti priživovať hnev a nedôveru.
Neznamená to však, že sa nevyhnutne dostanú k moci. Ako som už hovorila, situácia sa líši štát od štátu. Napríklad vo Francúzsku sú pravica aj ľavica rozdelené a chýbajú im peniaze.
Zo situácie môže najviac ťažiť krajná pravica Marine Le Penovej a Zelení. Le Penová môže využiť rozpory ohľadom imigrácie a islamu a dopyt po upevnení práva a poriadku, najmä ak dôjde k ďalším teroristickým útokom.
Zelení zase môžu ťažiť z rastúcich obáv z klimatickej zmeny, predovšetkým u mladších voličov. Momentálne je však Le Penová jednoznačne najväčšou súperkou prezidenta Emmanuela Macrona.
Šanca na to, že sa Marine Le Penová stane francúzskou prezidentkou, je teda vysoká?
