BAGDAD, BRATISLAVA. Od piatkového zabitia Kássima Sulejmáního v Iraku sa iránski a americkí predstavitelia nepretržite napádajú.
Iránci sľubujú odvetu za zabitie de facto dvojky teokratického režimu, americký prezident Donald Trump už odkázal, že cieľom ďalšieho amerického útoku môžu byť aj iránske pamiatky.
Prinášame otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú dianie posledných dní.
Je svet na pokraji tretej svetovej vojny?
Ťažko povedať, história ponúka rôzne príklady.
Prvá svetová vojna sa začala atentátom na nástupníka rakúsko-uhorského trónu. Napätie sa však stupňovalo pred samotnou vraždou aj po nej. V čase atentátu však vôbec nebolo jasné, že práve on prerastie do dovtedy najkrvavejšieho konfliktu.
Vybudoval iránsky vplyv v regióne. Kto bol Sulejmání, ktorého dal Trump zabiť? Čítajte Aj oveľa vážnejšie incidenty sa však končili diplomatickou dohodou. Napríklad bombový útok lietadla nad škótskym Lockerbie v roku 1988, pri ktorom líbyjská tajná služba zabila 270 ľudí.
Britská vláda sa v roku 2003 dohodla s diktátorom Muammarom Kaddáfím na odškodnení pozostalých a vzťahy sa zlepšili.
Súčasné napätie medzi Iránom a Spojenými štátmi sa stupňuje už dlho, no Irán vie, že by prípadnú zrážku s jedinou skutočnou superveľmocou súčasnosti nemal ako vyhrať.
Situácia by sa zmenila, keby Irán získal spojenca ochotného sa za neho aj vojensky postaviť, ale Rusko ani Čína sa napriek verbálnej podpore do vojny s Američanmi nehrnú.
V súčasnosti to teda vyzerá skôr tak, že bude pokračovať regionálny konflikt o vplyv nad Blízkym východom medzi sunitskými arabskými kráľovstvami a šiitským Iránom, ktorý by však nemusel prekročiť hranice regiónu.
Ako Američania obhajujú zabitie generála?
Kássim Sulejmání nebol bežný generál regulérnej armády. Bol veliteľom jednotiek Kuds, ktoré spadajú pod Revolučné gardy a majú na starosti operácie v zahraničí.
Irán je ďaleko a konflikt príliš komplikovaný? Tieto texty ho vysvetľujú Čítajte Ani gardy nie sú klasickou armádou, sú to jednotky priamo podriadené ajatolláhovi Chameneímu.
Fungujú popri iránskej armáde, dostali veľkú vojenskú aj ekonomickú moc, ale nezodpovedajú sa civilnej moci.
Sú teda riadené podľa najprísnejšieho výkladu šiitskej viery, ktorá Spojené štáty označuje za diabla.
