MEXIKO. Mexickí zákonodarcovia v stredu drvivou väčšinou odhlasovali vytvorenie novej národnej gardy so 60.000 členmi.
Predmetný návrh podporil aj mexický ľavicový prezident Andrés Manuel López Obrador ako kľúčový nástroj boja proti organizovanému zločinu v krajine.
Prezidentova strana MORENA začala pre daný cieľ spolupracovať s menšími ľavicovými spojencami a poslancami z centristickej Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI).
Nová revolučná garda nahradí ozbrojené sily v boji proti zločinu vrátane drogových kartelov, informuje agentúra Reuters.
Kritika novej gardy
Kritici tvrdia, že garda ešte viac zmilitarizuje boj proti zločinu a povedie k porušovaniu ľudských práv.
Svedok na súde: El Chapo dal exprezidentovi Mexika obrovský úplatok Čítajte Ešte aj niekoľkí stúpenci návrhu vyzvali na zmeny, ktoré určia obmedzenia týchto síl a odstránia ochranu voči stíhaniu, ak sa členovia národnej gardy dopustia zločinov na civilistoch.
V prvej fáze bude garda pozostávať z približne 60.000 členov premiestnených z existujúcich armádnych a policajných zložiek. Kedy dôjde k jej rozšíreniu, nebolo bezprostredne jasné.
Šéfom gardy bude civilista, avšak operačnými veliteľmi budú armádni činitelia.
Zápas s násilím
Návrh ešte musí schváliť Senát a následne i jednoduchá väčšina štátneho zákonodarného zboru. V oboch prípadoch sa - vzhľadom na politickú silu strany MORENA a jej spojencov v celom Mexiku - očakáva úspech.
Obrador, ktorý sa ujal prezidentského úradu vlani 1. decembra, vyhlásil, že sa chystá vyriešiť dlhodobý zápas krajiny s násilím týkajúcim sa podsvetia a nezákonnosti.
Obrador to chce dosiahnuť odstránením chudoby a nerovnosti. Navrhol i možnosť amnestie pre niektorých ľahších zločincov.
Administratíva bývalého mexického prezidenta Enriqueho Peňu Nieta vytvorila na boj proti organizovanému zločinu žandarmériu, ktorá však bola neskôr výrazne zmenšená.
Pred vyše desaťročím vyslal exprezident Felipe Calderón ozbrojené sily proti súperiacim drogovým kartelom. Hoci táto stratégia uspela v zlikvidovaní kartelových vodcov, zločinecké skupiny sa roztrieštili a násilie mexickej narkomafie si odvtedy vyžiadalo vyše 170.000 mŕtvych.
