SME

Máš aj chvost ako opica? Reportáž o boji o kenský les

Keňa nechce vrátiť les jeho obyvateľom.

Ogiekovia dnes nežijú v lese, ale na pastvinách. (Zdroj: Zsuzsánna Fodor/Svet medzi riadkami)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zvuk desiatok zvoncov zavesených na krky oviec, zelené pastviny všade naokolo, na kopci pár ihličnatých stromov. Trochu to pripomína stredné Slovensko. Až na priveľmi oranžovú pôdu, kukuricu rastúcu hneď vedľa pastvín a muža, ktorý stojí uprostred oviec a drží v ruke bakuľu.

Volá sa Robert, má čosi po dvadsiatke a patrí ku kenskému kmeňu Ogiekov. Kráča po lesnom komplexe menom Mau Forest, najväčšom prirodzenom horskom lese vo Východnej Afrike. Ogiekovia tu žili tisícročia – v Mau Foreste sa rodia, vyrastajú aj umierajú, chovajú včely a lovia zvieratá, majú tu svoje domovy aj posvätné miesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To však neznamená, že im les patrí.

Za právo na pôdu bojovali desaťročia, ešte od čias britského kolonializmu. Či už išlo o koloniálny režim alebo obdobie nezávislosti, Mau Forest štát stále prispôsoboval svojim potrebám – rúbal stromy, vyvážal drevo, pôdu premieňal na pastviny.

Ogiekom sa podarilo vysúdiť uznanie práva na územie len vlani. Keď Africký súd pre práva ľudí a národov rozhodol, že pôda kmeňu patrí a kenská vláda ho musí odškodniť, svetové médiá aj ľudskoprávne organizácie hovorili o kľúčovej chvíli boja za práva menšín.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Eufória však rýchlo vyprchala. Rozhodnutie vyzeralo pre kmeň nádejne, no kenská vláda sa s odškodnením neponáhľa. Ogiekov ani nepozvala k rokovaciemu stolu.

Počul som, že máš chvost

Zdá sa, akoby Ogiekovia v Mau Foreste žili od nepamäti. Ich predkovia, domorodá skupina, ktorá kedysi žila v blízkosti rieky Níl, sa do lesa presťahovala asi pred dvetisíc rokmi.

Dnes má komunita približne tridsaťtisíc členov a žije roztrúsene. Obydlia majú Ogiekovia na východe aj západe lesa, niektorí vedľa turistami milovaných Masajov, iní zas len pár kilometrov od oblastí, ktoré obývajú Kikujovia – najväčší kmeň v krajine, z ktorého pochádza aj súčasný prezident.

Súžitie konkurenčných kmeňov prináša do vzťahov predsudky.

Prečítajte si tiež: Od fetu v uliciach do lavíc. Aj slovenské dary dávajú nádej na lepší život Čítajte 

„Keď som ešte chodil do školy, bol to veľký problém,“ hovorí Leonard Mindore – bojovník za práva Ogiekov, ktorý sa spolupodieľal aj na minuloročnom víťazstve kmeňa na africkom súde. „Keď som v škole povedal, že som Ogiek, všetci reagovali – wow, vážne? Počuli o nás veľa stereotypov, je to úplne iné, keď sa s nami stretnú tvárou v tvár. Niektorí napríklad povedia – otoč sa mi chrbtom, počul som, že máte chvosty ako opice.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

S podobnými urážkami sa Ogiekovia stretávajú bez ohľadu na to, v ktorej časti Mau Forestu žijú a s ktorým kmeňom susedia. Narážky sa totiž vzťahujú na niečo, čo platí pre Ogiekov všeobecne – na tradície, ktoré kmeň dodnes držia pri životnom štýle lovcov a zberačov.

Ogiekovia aj dnes lezú na stromy, zbierajú lesné plody a z času na čas zájdu na niekoľkodňový lov. Ručne vyrobeným lukom a šípmi ulovia zviera, najčastejšie antilopu. Mäso pripravia a zjedia, z kožušín si potom lovci ušijú odev, akési pončo.

Veria v rovnakého boha, ako ich predošlé generácie – ich náboženstvo je zmesou kresťanstva a vlastnej kmeňovej viery. Keď dlho neprší, tancom prosia Boha o dážď na posvätom mieste v lese. V ich domcoch však hneď vedľa plagátov afrických zvierat visia obrázky Ježiša.

Tak, ako ich predkovia, aj dnešní Ogiekovia chovajú včely – úle ukladajú vysoko do korún stromov. Keď chcú z úľa vybrať plást, včely vyčmudia dymom z ručne založeného ohňa. Drievko, iskra. Muž lezie na strom, priblíži oheň k úľu a čaká, kým včely vyletia. Tak, ako to robili predchádzajúce generácie.

Pozri, na čom sedia

Myslieť si však, že Ogiek nikdy nevidel modernú techniku robenia ohňa, je naivné. Vlastne je možné, že má sám niekde vo vrecku skrytý zapaľovač. Nebol by to prvý moderný nástroj, ktorý si kmeň osvojil – niektoré technológie prijal dobrovoľne, iné zas nútene.

To, že sa každodenný život Ogiekov mení, je poznať okamžite po príchode do jedného z ich obydlí. Od kenského hlavného mesta Nairobi je vzdialené asi dvesto kilometrov. Časť cesty je ale ťažko pojazdná, chýba tu vozovka a v Keni je v decembri obdobie dažďov, ktoré v Mau Foreste znamená všadeprítomné blato. Cesta tak trvá päť hodín.

„Pozri sa, o čo sa opierajú,“ hovorí Robert, chlapec s bakuľou v ruke. Ukazuje na skupinu asi tucta mužov sediacich na nízkej dlhej lavičke. „To sú včelie úle. Tento rok sme ich nemali kam zavesiť. Stromov, na ktoré sme úle zvykli dávať, ubudlo kvôli výrubom. A aj tak posledné roky nebolo dosť nektáru.“

Prečítajte si tiež: Ako slovenský projekt v Afrike mení svet Čítajte 

Muži, ktorí sa chrbtom opierajú o na prvý pohľad len zvláštne zvlnené plechy, sú členovia kmeňovej rady starších. Stretávajú sa vždy, keď v komunite treba niečo prediskutovať, niečo vyriešiť – alebo keď príde vzácna návšteva. A aj vyzerajú, akoby sa dialo niečo nezvyčajne dôležité. Na nohách jedného z nich sa blyštia lakované topánky, druhý si obliekol slávnostné nohavice z akejsi lesklej látky, iní si zas pod bundy natiahli saká.

Teraz riešia existenčnú otázku. Po stáročiach, počas ktorých kenské vlády menili tvár Mau Forestu, už pre Ogiekov nie je jednoduché loviť, zbierať plody či chovať včely.

Čistá voda, úle aj deti

„Keď sem pôvodne prišli bieli ľudia, správali sa k Ogiekom pekne – ale potom začali vysádzať stromy pre vlastné obchodné záujmy,“ hovorí v miestnom jazyku jeden z členov rady starších a ukazuje papiere s požiadavkami Ogiekov na kenskú vládu. „Dnes pôvodný les neexistuje. Pre vládu sa stalo predávanie pôvodného dreva, ale aj stromov, ktoré tu vysadili kolonizátori, biznisom. Len sa pozrite na našu krajinu, je holá.“

Tam, kde sú dnes pastviny, kedysi skutočne rástli stromy. Ak chceli Ogiekovia zostať žiť v Mau Foreste aj po výrube, museli sa prispôsobiť. Osvojiť si štýl života, ktorý lovcov a zberačov postupne prevychová na farmárov. Chov oviec je len jednou zo zmien – Ogiekovia dnes tiež pestujú na európske pomery gigantické zemiaky a jazdia na traktoroch.

Hnev na kenskú vládu ich však neprešiel.

„Nemáme tu čistú vodu. Nemáme kam uložiť úle. Dokonca nemáme deti, pretože aj to závisí od životného prostredia,“ pokračuje rozhnevane člen rady starších.

Environmentálne otázky Mau Forestu sú pritom dôležité nielen pre Ogiekov, ale pre celú Keňu – prirodzene rastúce stromy v lese po celé tisícročia vytvárali najväčší priestor na zachytávanie vody v krajine.

„Násilne nás vytlačili z našich teritórií, ale Ogiekovia nie sú kravy!“ pridáva sa rozohnene ďalší muž z rady starších. Na rozdiel od predošlého rečníka a väčšiny starších Ogiekov hovorí po anglicky – staršia generácia väčšinou hovorí len kenskou úradnou svahilčinou a kmeňovým jazykom.

Mladých láka moderný život, ale veľmi ich zaujíma aj tradičný spôsob života.

Leonard Mindore, aktivista

Mladí hovoria po anglicky bez problémov. Niektorí pracujú vo veľkomeste, iní študujú na vysokých školách, a všetci bez výnimky používajú sociálne siete. Majú Facebook, Twitter, Whatsapp aj Instagram.

„Nemyslite si, že odmietame všetku – ak nám neubližuje, radi ju prijímame,“ vysvetľuje aktivista Leonard. Sám študuje vysokú školu, vo vrecku má smartfón a oblečenú modernú športovú vestu. “Mladých láka moderný život, ale veľmi ich zaujíma aj tradičný spôsob života. Ale premýšľať nad tým, čo môže našu kultúru ovplyvniť neželaným spôsobom, je pre nás veľmi dôležité.“

Podriadení a vylúčení

Hoci sa spor medzi Ogiekmi a kenskou vládou ťahá celé desaťročia, zvrat v celom prípade prišiel až vlani. V máji roku 2017 Ogiekov Africký súd pre práva ľudí a národov – najvyšší orgán, ktorý na kontinente chráni ľudské práva – oficiálne označil za historicky znevýhodnenú domorodú komunitu, ktorá sa stala obeťou násilného vysťahovávania.

„Vláda sa dopúšťala série vysťahovaní a nedostatku právneho uznania Ogiekov už od koloniálneho obdobia,“ píše sa v rozsudku Afrického súdu. „Vzhľadom na to, že Ogiekovia majú k svojmu pôvodnému územiu veľmi blízky vzťah, ich vysťahovaním prišlo k významnému porušeniu ich základného ľudského práva na život vo svojej vlasti.“

Prečítajte si tiež: O reportáži, ktorá nevznikla, ale zaslúžila by si Čítajte 

Hoci kenská vláda pred súdom tvrdila, že keďže si Ogiekovia osvojili moderný život a v súčasnosti žijú ako ostatní Keňania, nie sú žiadnou domorodou komunitou, súd námietku neprijal. Ogiekovia spĺňajú všetky štyri základné identifikačné znaky domorodého obyvateľstva – vrátane skúseností s podriadením, marginalizáciou, vylúčením a diskrimináciou, rozhodol.

Kenská vláda musí podľa verdiktu primeranými prostriedkami a v primeranom časovom rámci napraviť všetky škody spáchané na Ogiekoch.

Podľa bývalej riaditeľky ľudskoprávnej organizácie Amnesty International pre región východnej Afriky Muthoni Wanyekiovej bolo toto víťazstvo historickou chvíľou.

„Pre Ogiekov je to historické víťazstvo, ktoré dáva nádej všetkým domorodým obyvateľom na svete,“ hovorí ľudskoprávna aktivistka.

Rozsudok nestačí

Hoci ešte vlani sa Ogiekovia z rozsudku tešili tak, ako Wanyekiová, dnes sú voči nemu tak trochu skeptickí. V máji to budú dva roky od jeho vynesenia, no v skutočnosti kenská vláda zatiaľ žiadnu zásadnú zmenu nepriniesla.

„Šli sme na súd, ten rozhodol. Rozsudok sa má prebrať presne tak, ako odznel. Má nám pomôcť a my chceme, aby ho vláda nasledovala,“ hovorí nahnevane člen rady starších s pomocou prekladateľa a skupinou sa rozlieha potlesk. Ogiekovia si zvyknú tlieskať aj za oveľa menej plamenné prejavy.

Z toho, čo doposiaľ kenská vláda pre Ogiekov spravila, kmeň nemá pocit, že by sa náhlila. Kompenzáciu zatiaľ nedostali, pôdu im formálne nikto nevrátil, a ani ich nik nezaradil medzi čosi vyše šyridsať oficiálne uznávaných kenských kmeňov.

„Rozsudok nestačí, treba ho rešpektovať,“ hovorí ďalej Muthoni Wanyekiová z Amnesty International. „Kenská vláda ho musí implementovať a dovoliť Ogiekom slobodne žiť na svojej zdedenej pôde.“

Hoci vláda nedávno zriadila komisiu, ktorej úlohou je vymyslieť, ako presne pretaviť rozhodnutie súdu do života Ogiekov, zástupcu kmeňa doň nezavolala. Kmeň sa búri – tvrdí, že kým v komisii nebude sedieť jeho zástupca, rozhodnutia, ktoré bude robiť, im nepomôžu.

„Netušíme, ako nám chcú pomôcť, keď nás ani nezavolali k stolu,“ hovorí aktivista Leonard. „Povedali, že s nami niečo budú konzultovať, možno nás zavolajú na niekoľko stretnutí. My ale chceme úplné zastúpenie. Kým budú rozhodnutia padať v Nairobi a tí ľudia sa ani nebudú namáhať navštíviť nás, to rozhodnutie je nezmyselné.“

Cestu reportérky financovala nezisková organizácia Minority Rights Group. Fotografie k reportáži boli hradené z grantu SlovakAid.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

K obnoveniu financovania môže dôjsť v prvej polovici apríla.


TASR
Český premiér Petr Fiala.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší

Toto je ten typ prezidenta, akého chcem, povedal o Bidenovi Obama.


TASR
Vlajka OSN.

Kráľovská rodina v Saudskej Arábii vládne v duchu ultrakonzervatívnej interpretácie islamu.


TASR

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slovenský útočník oslávi na Veľkonočnú sobotu 20 rokov.


SITA
Dalibor Dvorský v drese Sudbury.

Slovenský útočník strelil svoj premiérový gól v play-off OHL v kariére.


Nemeckí futbalisti v nových dresoch ešte od Adidasu.

Nemecká futbalová reprezentácia urobila odvážny krok pred domácim EURO 2024.


Luboš Brabec
ŠK Slovan Bratislava U21 - Tatran Prešov: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: ŠK Slovan Bratislava U21 - Tatran Prešov.


SkryťZatvoriť reklamu