KYJEV, BRATISLAVA. Vo vtedajšom francúzskom prezidentovi Francoisovi Hollandovi nezanechal februárový Minsk dobrý dojem.
Palác nezávislosti bol podľa neho bez duše, lídri museli sedieť za nízkymi stolmi a namiesto tradične pestrého pohostenia im hosťujúci Bielorusi ponúkli len sendviče. Ani tie Hollandovi nechutili.
V memoároch, ktoré v týchto dňoch vychádzajú, exprezident spomína aj to, ako sa vo februári 2015 ruský prezident Vladimir Putin svoju ukrajinskému náprotivkovi Petrovi Porošenkovi vyhrážal, že „rozdrví“ jeho armádu.
„Vtedy sa ukázalo, že Rusko má svoje jednotky na východnej Ukrajine. Potom sa Putin zbadal a začal sa znovu kontrolovať,“ spomína Hollande na rokovania, ktoré trvali sedemnásť hodín, teda celú noc.
Ich výsledkom bol takzvaný Minsk II, dohoda o prímerí, ktorá mala ukončiť boje na východnej Ukrajine medzi regulárnou armádou a proruskými separatistami.
Líder separatistov je mŕtvy, ostatní utekajú. Donbasu hrozí chaos Čítajte Rusi vtedy rovnako ako aj teraz tvrdili, že na území mimo kontroly Kyjeva nemajú svojich vojakov, a teda priamy kontakt s ukrajinskou armádou nehrozil, preto Putinove slová Hollanda zarazili.
Výsledkom bolo upokojenie bojov, ale nie trvalá dohoda, ktorá by priniesla mier. Na východe Ukrajiny vznikol ďalší zamrznutý konflikt. Po piatku však môže byť ohrozená aj nedokonalá dohoda z februára 2015.
Dohoda v ohrození
V piatok totiž bomba v kaviarni zabila lídra samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka. Stále nie je jasné, kto separatistického lídra zabil, no okamžite sa začala séria obviňovaní.
