ANKARA. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa na základe neoficiálnych výsledkov vyhlásil za víťaza dnešných volieb. "Národ mi zveril zodpovednosť za úrad prezidenta," skonštatoval 64-ročný politik v televíznom prenose z Istanbulu.
Zároveň tiež vyhlásil, že jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) spolu s malou Nacionálne činnou stranou vyhrali parlamentné voľby a získali väčšinu v 600-člennom parlamente.
Jeho protikandidát Muharrem Ince však spochybnil výsledky zverejňované štátnou tlačovou agentúrou Anadolu, ktorú obvinil z manipulácie. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter sa vyjadril, že keď Anadolu oznamovala priebežné výsledky po spočítaní viac ako 85 percent hlasov, v skutočnosti ich bolo zrátaných len 37 percent.
Opozičná Republikánska ľudová strana sa vyjadrila, že výsledky prezidentských volieb ešte nie sú kompletné a môže sa stať, že bude potrebné aj druhé kolo. Podľa Anadolu však Erdogan vedie s 52,63 percenta hlasov, čo mu stačí na víťazstvo v prvom kole.
Volebné miestnosti sa v Turecku zatvorili dnes o 16:00 stredoeurópskeho letného času. Krajinu čaká prechod z parlamentného na prezidentský systém, ktorý posilní právomoci hlavy štátu.
Hovoria o manipulácii
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odovzdal svoj hlas v Istanbule a zároveň sa vyjadril, že krajina zažíva "demokratickú revolúciu".
Dvaja z najvážnejších protikandidátov prezidenta Erdogana upozornili na potrebu bdelosti v súvislosti s možnými volebnými podvodmi.
Kampaň sa končí, nastupuje sultán Erdogan Čítajte Erdogan a jeho vládna strana sú favoritmi, no po prvý raz za 15 rokov čelí turecký líder zjednotenej a posilnenej opozícii.
Muharrem Ince zo sekulárnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) pritiahol davy a Meral Aksenerová z novozaloženej nacionalistickej Dobrej strany sa zase pokúša odlákať Erdoganových konzervatívnych voličov. Obaja však v nedeľu zmieňovali možné manipulácie hlasovania.
Ince volil doma v meste Yalova na severozápade Turecka, zatiaľ čo Aksenerová novinárom v Istanbule povedala, že dúfa, že voľby budú prospešné a "skutočne odzrkadlia slobodnú vôľu voličov".
Medzičasom sa však už začali šíriť správy o možnej manipulácii volieb, keď sa na sociálnych sieťach objavili videá, ktoré ukazujú ľudí odovzdávajúcich viac hlasovacích lístkov naraz. Predseda Najvyššej volebnej komisie Sadi Güven v tejto súvislosti informoval, že úrady už podnikli potrebné kroky.
Na voľby dohliadajú pozorovatelia
Podľa údajov agentúry Anadolu prišlo do Turecka 415 volebných pozorovateľov z ôsmich medzinárodných organizácií.
Volia Erdogana a chcú šaríu. Turecko je svetom náboženských bublín Čítajte Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala 234 pozorovateľov, Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE) 72, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) 35, Parlamentné zhromaždenia krajín Stredomoria (PAM) desať, Parlamentné zhromaždenie Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (PABSEC) päť, Parlamentné zhromaždenie krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (TURKPA) 15, Rada pre spoluprácu krajín hovoriacich turkotatárskymi jazykmi (CCTS) 21 a Šanghajská organizácia pre spoluprácu (ŠOS) 23.
Turecká polícia v sobotu zatkla šesť ľudí, ktorí údajne urážali prezidenta Erdogana. Podľa agentúry Anadolu šestica na hlavu štátu nadávala pred predvolebným zhromaždením jeho hlavného oponenta v nedeľných voľbách.
Zadržali ich niekoľko dní po zverejnení urážlivých videí na sociálnych sieťach, v ktorých údajne vykrikujú nadávky proti Erdoganovi. Polícia pritom pátra aj po ďalších podozrivých.
Urážka prezidenta je v krajine zločin, za ktorý hrozí až štvorročné väzenie. Erdogan už pritom za urážky podal zhruba dvetisíc žalôb. Mnohé stiahol ako prejav dobrej vôle po zmarenom puči v roku 2016, no odvtedy už stihol podať ďalšie.
Vyšetrujú desať cudzincov
Úrady spustili vyšetrovanie desiatich cudzích štátnych príslušníkov v prevažne kurdských regiónoch, ktorí sa údajne pokúšali zasahovať do volieb tým, že sa vydávali za akreditovaných pozorovateľov.
Boli medzi nimi traja francúzski občania v provincii Agri a traja Nemci a štyria Taliani v provinciách Sirnak, Batman a Diyarbakir.
Francúzi sa podľa úradu guvernéra provincie Agri pýtali ľudí na voľby, ale neboli na zozname akreditovaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Predviedli ich preto na výsluch.
Úrady tiež presunuli a spojili tisícky volebných urien v kurdských regiónoch, čo zdôvodnili bezpečnosťou. Tieto kroky sa dotkli asi 144-tisíc voličov, z ktorých mnohí musia do hlasovacích miestností prechádzať cez vojenské kontrolné stanovištia.
Agentúra Anadolu informovala aj o bitke, ktorá sa strhla medzi dvomi zástancami konkurenčných skupín vo volebnej miestnosti na juhovýchode krajiny.
Loading
...Odovzdajú dva lístky
Ako informovala agentúra Anadolu, volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 SELČ, zatvorili ich o 16.00 h SELČ. Výsledky sa očakávajú neskôr večer.
Agentúra DPA pripomína, že na základe volebného zákona nemôžu médiá prvú hodinu po skončení hlasovania informovať o výsledkoch. Následne môžu do 21.00 h (20.00 h SELČ) zverejňovať len správy volebnej komisie, ktorá však môže túto lehotu skrátiť.
Celkovo 56.322.632 registrovaných voličov má k dispozícii 180.065 volebných urien.
On píše titulky, ja proti nim bojujem. Ľavičiar verí, že porazí Erdogana Čítajte Voliči odovzdajú dva samostatné hlasovacie lístky do tej istej obálky - jeden pre prezidentské, druhý pre parlamentné voľby. Po skončení hlasovania sa budú ako prvé spočítavať hlasovacie lístky pre prezidentských kandidátov.
O prezidentský úrad sa uchádza šesť kandidátov vrátane favorizovaného súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorého podporujú jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) a Strana národného hnutia (MHP).
Najväčšia opozičná strana, Republikánska ľudová strana (CHP), nominovala za svojho prezidentského kandidáta Muharrema Inceho.
Počet parlamentných kresiel sa zvýšil z 550 na 600 a uchádza sa o ne osem politických strán: Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Republikánska ľudová strana (CHP), Ľudovodemokratická strana (HDP), Hüda-Par, Strana dobra (Iyi Parti - IP), Strana národného hnutia (MHP), Strana blaženosti (Saadet Partisi - SP) a Vlastenecká strana (Vatan Partisi - VATAN).
Výnimočný stav už predĺžiť nechce
Voľby v Turecku sa mali pôvodne konať až v novembri 2019. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pri oznamovaní zmeny termínu vyhlásil, že takýto krok je potrebný pre rýchle zavedenie nového prezidentského systému v Turecku, aby bolo možné zvládnuť výzvy, ktoré pred krajinou stoja.
Systém sústreďujúci viac právomocí do rúk prezidenta schválili Turci tesnou väčšinou vo vlaňajšom referende o zmenách v ústave.
Erdogan sľúbil, že po prezidentských i parlamentných voľbách už nebude predĺžený výnimočný stav, ktorý v Turecku platí od pokusu o štátny prevrat z júla 2016.
Zároveň varoval, že ak sa znovu objaví teroristická hrozba, výnimočný stav môže byť kedykoľvek v krajine opäť vyhlásený.
Podľa opozície však reštriktívne zákony platiace počas výnimočného stavu vyvolávajú obavy, že voľby neprebehnú spravodlivo. Výnimočný stav vyprší 19. júla o 1.00 h miestneho času (18. júla o 23.00 h SELČ).
