ANKARA, BRATISLAVA. Turizmus kolabuje, grécke ostrovy sú plné utečencov zo Sýrie a z Afganistanu. Kolabuje celá krajina.
Erdogan ešte nie je úplným diktátorom. Od júna bude Čítajte „Ľudia by sa nemali kam pohnúť, politici by boli vo veľmi ťažkej situácii,“ popísal turecký minister vnútra Suleyman Soylu svoj pohľad na situáciu v Grécku, ak by jeho krajina v roku 2016 zastavila utečeneckú vlnu do Európy.
A spolu s ďalšími tureckými predstaviteľmi v rozhovore pre CNN Turk naznačuje, že táto predstava by sa už čoskoro mohla stať realitou.
Medzi tradičnými rivalmi, ktorí sú zároveň oficiálnym spojencami v NATO, rastie dva týždne pred voľbami v Turecku napätie a Turci môžu od dohody o prijímaní utečencov odstúpiť.
Najvyšší prejav arogancie
Ankara už prerušila platnosť bilaterálnej dohody o prijímaní utečencov z Grécka z roku 2001, podľa ktorej v tomto období Turecko vzalo späť 1209 ľudí, ktorí nelegálne prekročili hranice. Dohoda s Európskou úniou z jari 2016, ktorá zastavila utečeneckú vlnu, ostáva v platnosti. Zatiaľ.
Rakúsko uzavrie sedem mešít a plánuje vyhostenie imámov Čítajte „Je to najvyšší prejav arogancie,“ komentoval turecké odstúpenie od dohody anlaytik gréckeho denníka Kathimerini Nikos Konstandaras. „Ukazuje to, že snaha tlačiť na Atény je pre Ankaru dôležitejšia ako dodržiavanie dohôd, aj keď ich porušenie ohrozuje vzťahy s Európskou úniou.“
Kampaň prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý si chce v prezidentských aj v parlamentných voľbách upevniť moc a spraviť zo seba de facto neobmedzeného vládcu, sa v posledných dňoch presúva do Európy. V prieskumoch síce vedie, no nie je to také jednoznačné, ako by očakával, a hrozí, že o prezidentovi rozhodne až druhé kolo.
Rakúsku odkázal, že bojom s radikálnym výkladom islamu oživuje konflikt medzi krížom a polmesiacom. Rakúsko totiž nedávno oznámilo, že chce zatvoriť mešity financované zo zahraničia a deportovať radikálnych imámov.
O Grécku zas hovorí, že podporuje teroristov, ktorí sa násilne snažili zvrhnúť jeho vládu.
Unesú ich ako z Kosova?
Erdogan narážal na ôsmich príslušníkov tureckých špeciálnych jednotiek, ktorí len pár hodín po armádnom pokuse o prevrat v roku 2016 ukradli vrtuľník a odleteli do Grécka. Tam skončili vo väzbe, aj keď podiel na puči popierajú.
Turecko a Grécko
- Na území súčasného Grécka a Turecka prevládala v staroveku grécka kultúra, prevažne grécka bola aj Byzantská ríša.
- Keď Osmani dobyli v roku 1453 Konštantínopol, Grécko sa postupne stalo súčasťou Osmanskej ríše. Nezávislosť získalo v 20. rokoch 19. storočía.
- Po prvej svetovej vojne sa hranice ustálili na súčasnej podobe. Odohrala sa aj výmena obyvateľov, aby vznikli demograficky homogénne štáty.
- Krajiny sú oficiálne spojencami v NATO, pretrváva napríkald vojenský spor o budúcnosť Cypru.
Nedávno ich však Gréci prepustili, lebo vo väzbe môžu byť bez súdneho procesu najviac osemnásť mesiacov. Vojakov umiestnili na utajované miesto, podľa denníka Ta Nea ich chráni 80 policajtov vrátane ostreľovačov.
Atény odmietajú ôsmich vojakov vydať, odvolávajú sa na rezolúcie Európskej únie, podľa ktorých Erdogan po prevrate spustil také hromadné čistky, že v krajine sa už nedá hovoriť o práve na spravodlivý proces. Ak by sme ich vydali, porušili by sme európske pravidlá, argumentujú Gréci.
Jeden z tureckých vojakov už navyše dostal v Grécku azyl a očakáva sa, že rovnaký verdikt súdu zaznie aj pri zvyšných siedmich.
To však Turecko nemusí zastaviť. Nedávno násilím unieslo z Kosova šiestich tureckých občanov, ktorých obviňuje, že sa ako členovia skupiny duchovného Fethullaha Gülena takisto podieľali na pokuse o prevrat.
Chystajú sa aj na príslušníkov špeciálnych jednotiek v Grécku.
