SOUL, BRATISLAVA. Mala oslniť, prekvapiť a ukázať svetu novú tvár krajiny, ktorá sa ešte dve desaťročia predtým zmietala na okraji chudoby. Letná olympiáda v Soule v roku 1988 bola veľkolepým „coming outom“ Južnej Kórey. Magazín TIME v tom čase napísal, že svet mal „obdivovať ekonomický zázrak, ktorý povstal z trosiek vojny“.
Kým v šesťdesiatych rokoch niektorí ani neverili, že krajina prežije, dnes je Južná Kórea jedenástou najväčšou ekonomikou sveta. Štartovaciu čiaru mala pritom tú istú ako jej severný sused. V čom je jej úspech?
Najnemožnejší na planéte
Po podpise prímeria po kórejskej vojne v roku 1953 boli obe krajiny v troskách. Zahynuli milióny ľudí, fabriky boli zničené a aj tie, ktoré fungovali, zostali severnému susedovi.
Severná Kórea už na olympiádu útočila. Nechceli ju za hostiteľa Čítajte Nefunkčná Kórejská republika bola jednou z najchudobnejších krajín na svete - HDP na osobu bolo na úrovni Ghany a 90 percent štátneho rozpočtu sa spoliehalo na zahraničnú humanitárnu pomoc.
Juh na rozdiel od severu nemal veľké zásoby nerastných surovín. „Boli sme najchudobnejšia, najnemožnejšia krajina na planéte,“ povedal podľa magazínu TIME kedysi jeden z poradcov prezidenta Pak Čong-hia.
Kým na severe už vládol tvrdý komunistický režim, juh sa naklonil ku kapitalizmu – aj keď vojenský režim a obmedzovanie práv zotrvávali aj tam.
„S tým istým jazykom a kultúrou a s tou istou štartovacou čiarou je ťažké vymyslieť lepší kontrolovaný experiment na porovnanie toho, aký vplyv na spoločnosť má kapitalistická demokracia verzus komunistický totalitarizmus,“ napísal minulý rok denník Financial Times.
Parochne vymenili autá
Po vojenskom prevrate v roku 1961 začala Kórea investovať peniaze zo zahraničia do rozvoja priemyslu aj do vzdelávania. Začal sa takzvaný „zázrak na rieke Han“, ako náhly rast ekonomiky označil kórejský premiér Čang Mjon. Nezamestnanosť začala prudko klesať a pomáhalo tomu aj prezidentovo motto „zaobchádzaj so zamestnancami ako s rodinou“.
