LONDÝN, BRATISLAVA. Predseda dolnej komory sa najprv spýta poslancov, či s návrhom súhlasia, a čaká, ktorá strana hlasnejšie kričí. Ak sa v hluku miešajú rôzne názory, rozhodne o hlasovaní.
V celom parlamente sa rozozvučia zvonce, ktoré majú aj tým poslancom, ktorí práve neboli prítomní v sále, pripomenúť, že sa blíži hlasovanie. Poslanci sa rozdelia na dve skupiny prechádzajú rozličnými chodbami. Prechod jednou znamená hlas za návrh, druhou proti.
Pri prechode sa zapisujú ich mená. Potom predseda snemovne vyhlási, ako hlasovanie dopadlo. Celé to trvá asi pätnásť minút.
Takýmto spôsobom sa stále hlasuje v britskom parlamente. O tom, ktorí poslanci budú týmto spôsobom hlasovať, rozhodujú vo štvrtok britskí voliči.
Môže kráľovná hlasovať? BBC odporúča, ako voliť Čítajte Tisíc rokov tradície
Spôsob hlasovania je pozostatkom systému, ktorý sa bez zásadných revolúcií (ak odmyslíme jedenásťročnú občiansku vojnu v 17. storočí) vyvíja tisíc rokov. Ide o pomalý presun právomocí od všemocného panovníka k zástupcom ľudu.
Vznikol jedinečný systém vlády. Británia napríklad nemá písanú ústavu (rovnako sú na tom len Nový Zéland a Izrael). Horná komora z parlamentu sa skladá z nevolených ľudí, ktorí sa k funkcii často dostali len vďaka svojmu pôvodu.
Prvá bizarnosť nastáva už v momente, keď sa 650 poslancov Dolnej komory parlamentu snaží usadiť na svoje miesto. V sále vo Westminsterskom paláci je totiž len miesto pre 437 poslancov. Ide o historický pozostatok sedenia z predošlého sídla parlamentu v Kaplnke svätého Štefana vo Westminsterskom paláci. Tam bolo len asi 400 miest.
A tak sa tlačia na dlhých zelených laviciach, na stolíky ako v iných parlamentoch nie je dosť miesta. Predstavitelia vládnej strany na jednej strane, oproti nim opozícia. Premiér, ministri (v prípade opozície tieňoví ministri) v prvých radoch, za nimi radoví poslanci, takzvaní backbencheri.
Kľúčovou postavou v parlamente sú whipovia, ktorí majú na starosti zabezpečiť, aby poslanci hlasovali v súlade so straníckym postojom. Najmä pri backbencheroch to má strana ťažšie, lebo tí nie sú súčasťou vlády a zodpovedajú sa len svojim voličom.
Každého volia v osobitnom okrsku so 60- tisíc až 80-tisíc voličmi. Teoreticky tak môže zvíťaziť aj strana, ktorá nezískala najviac hlasov, ráta sa počet víťazných okrskov.
Ešte donedávna nemala Dolná komora parlamentu fixné funkčné obdobie, o konaní volieb rozhodoval premiér, no spravidla to bolo v piatom roku jeho pôsobenia. Od roku 2010 ide o pevné päťročné obdobie. Ak teda premiér nevyvolá predčasné voľby, ako to bolo tentoraz.
V britskom politickom boji sú už asi sto rokov dve hlavné strany. Okrem labouristov a konzervatívcov existujú aj menšie strany ako liberálni demokrati a potom strany, ktoré sú silné v niektorých regiónoch kráľovstva.
Wales má napríklad svoje Plaid Cymru, o hlasy v severnom Írsku sa bijú miestni republikáni a unionisti. Tí získajú spravidla niekoľko poslaneckých kresiel, no málokedy viac ako dvadsať.
Najsilnejší sú v tomto škótski nacionalisti, ktorí berú väčšinu kresiel v škótskych okrskoch a so silou viac ako 50 poslancov sa môžu stať jednou z kľúčových strán pri rokovaniach o prípadnej koalícii, ak by sa konzervatívcom nepodarilo získať v parlamente väčšinu.
Minúta po minúte: Briti hlasujú v parlamentných voľbách zásadných pre brexit Čítajte Dedičný poslanec
Voličom sa nemusia spovedať členovia hornej komory parlamentu - Snemovne lordov. Tá nemá presne stanovený počet členov. Vlády sa snažia tento počet znižovať, no v posledných rokoch ich pribudlo asi sto. Teraz má snemovňa osemsto členov, ich priemerný vek je takmer 70 rokov.
Ani tí nemajú veľmi kde sedieť, v sále je sedenie pre 230 ľudí, bežne sa tak na hlasovaniach zasadnutiach nezúčastňujú stovky členov hornej komory.
V minulosti väčšinu členov tvorili dediční lordi, teda členovia šľachty, ktorých predkov panovník vymenoval do snemovne a toto právo sa dedilo. Postupne sa ich počet zmenšoval, teraz ich je 92.
Väčšinu členov teraz tvoria doživotní lordi. Tých vybrala kráľovná na odporučenie vlády. Ide o bývalých členov dolnej komory, ale aj osobnosti z prostredia kultúry, školstva, zdravotníctva či sociálnych služieb.
V hornej komore môžu sedieť doživotne, no nemôžu tam umrieť, to je v kráľovskom paláci zákonom zakázané, ak sa tak stane, telo prevezú do neďalekej nemocnice a za mŕtveho ho vyhlásia až tam.
Kráľovná Alžbeta v Snemovni lordov. (zdroj: SITA/AP)Duchovní ako v Iráne
Potom je v snemovni lordov 26 arcibiskupov a biskupov anglikánskej cirkvi. Okrem Británie len Irán zaručuje duchovným miesto v parlamente.
Osobitné postavenie v komore má dvanásť lordov sudcov, ktorí sú najvyššou odvolacou inštanciou v britskom súdnom systéme. Inak nemá horná komora veľké právomoci. Ak so schváleným zákonom nesúhlasí, môže len poslať Dolnej komore pripomienky a o mesiac posunúť jeho platnosť, aby ho vláda vedela prípadne zmeniť.
Británia na križovatke: Corbyn či Mayová? Čítajte Hlavou štátu je v britskom systéme kráľovná, aj keď panovník postupne prišiel o všetky výkonné aj zákonodarné právomoci. Teraz je najmä symbolom jednoty a kontinuity.
Otvára však zasadania parlamentu, podpisuje zákony a v parlamente aj prednáša programové vyhlásenie novej vlády.
