Kedy sa v Rakúsku začala vláda vážnejšie zaoberať problémom nenávistných prejavov na internete?
„V lete minulého roka sme prišli s vládnou iniciatívou proti nenávistným prejavom. Vyjadrovali sa k tomu mimovládne organizácie aj náboženské komunity. Vtedy sme chápali, že toto nebude stačiť, a preto sme spolu s občianskou spoločnosťou organizovali workshopy so skupinami, ktoré sú najčastejšie terčom takýchto prejavov. Boli tam organizácie, ktoré pomáhajú utečencom, ale aj ľudia z polície. Spýtali sme ich, čo my ako politici môžeme robiť.“
Čo bola najčastejšia odpoveď?
„Že by sme mali vytvoriť úrad, ktorý by pomáhal všetkým obetiam nenávistných prejavov v Rakúsku. Vznikla už aj komisia, ktorá vytvorí tím a do leta by mohol tento úrad fungovať.“
Aký typ nenávistných prejavov je v Rakúsku najčastejší?
„Nepovedala by som, že sa to týka len konkrétnej skupiny. Platí však, že ľudí, ktorých diskriminujú v bežnom živote, oveľa viac diskriminujú v digitálnom svete. Napríklad ženy, ktoré sa chcú presadiť vo verejnej sfére. Počúvajú násilné a sexuálne narážky, ale platí to aj o utečencoch a o ľuďoch, ktorí im dobrovoľne pomáhajú.“
Muna Duzdarová (39)
Vyrástla vo Viedni v rodine palestínskych prisťahovalcov. V rakúskej metropole vyštudovala aj právo, má titul aj z parížskej Sorbonny. Do politiky sa dostala cez mládežnícku organizáciu rakúskych socialistov, v roku 2010 sa za stranu dostala do parlamentu. V máji 2016 si ju do kabinetu vybral nový premiér Christian Kern, stala sa vôbec prvou členkou rakúskej vlády moslimského vierovyznania. Na starosti má administratívu, verejnú službu, diverzitu a digitalizáciu.
Rakúsko v posledných rokoch zažilo utečeneckú krízu, takisto prezidentskú kampaň s protiislamským kandidátom Norbertom Hoferom. Stúpol v tomto období počet nenávistných prejavov?
„Vo všeobecnosti by som povedala, že prípadov podnecovanie k nenávisti pribúda a 90 percent z toho sa odohráva v online prostredí. Preto musíme brať internet vážne. A to nielen na sociálnych médiách ale aj v diskusných fórach médií. Nejde o niečo, čo sa týka len politikov, ide aj o šikanovanie na internete, týka sa to čoraz vyššieho počtu študentov.“
Sú za nenávistnými prejavmi jednotlivci?
„Nenávistné prejavy sa netýkajú len jednotlivcov, ale aj organizovaných skupín. Preto je to také nebezpečné. Využíva sa to ako nástroj na ovplyvnenie verejnej mienky, na vyvolávanie strachu a neistoty v spoločnosti. Používa sa ako politický nástroj. Existujú skupiny, ktoré majú svoje weby a kontá na sociálnych sieťach. Ide o organizovaný systém.“
Organizovaný kým?
