SME

Rusi útočia. Macron odolal, Európa hľadá spôsob, ako sa brániť

Nemci sa snažia brániť veľkými pokutami pre weby, ktoré nezmažú nenávistné príspevky. Útoky sa budú množiť s približujúcimi sa voľbami.

Emmanuel Macron a Vladimir Putin vo Versailles diskutovali aj o čečenských homosexuáloch. Emmanuel Macron a Vladimir Putin vo Versailles diskutovali aj o čečenských homosexuáloch. (Zdroj: TASR/AP)

PARÍŽ, BRATISLAVA. O vzťahoch s Ruskom Emmanuel Macron vo francúzskej predvolebnej kampani veľa nehovoril. Nemal dôvod, jeho program sa zameriaval na francúzske témy, reformovať chcel Európsku úniu a o Rusku hovoril skôr v rovine nie veľmi konkrétnej priateľskej spolupráce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A predsa krátko po voľbách už jeho tím avizoval, že Macronova vláda bude aktívne odpovedať na ruské hackerské útoky, čo je de facto verejným vyhlásením kybervojny.

Macron totiž na vlastnej koži spoznal to, aké je byť obeťou ruských hackerov a „alternatívnych“ webov, ktoré s ruskou podporou šíria polopravdy či absolútne klamstvá.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Ruskí hackeri menia voľby, štáty sa nevedia brániť Čítajte 

Až keď začal víťaziť

Ešte pred pol rokom pritom Macron nebol pre tieto médiá zaujímavou témou. Verejnosť ho veľmi nepoznala a očakávalo sa, že v prezidentskom súboji bude mať len malé šance. Keď sa však pre korupčnú kauzu prepadol pravičiar Francois Fillon a Macron sa dostal do čela prieskumov, „alternatívci“ zpozorneli.

A tak weby začali šíriť napríklad údajné vyjadrenie belgického socialistu Philippa Closa, podľa ktorého viac ako tridsať percent Macronovej kampane financuje Saudská Arábia. V kampani, v ktorej Macronova hlavná súperka Marine Le Penová neustále varovala pred hrozbou islamu, to mal byť jasný dôkaz, že prezident Macron bude podporovať nové mešity s radikálnymi duchovnými.

No toto vyjadrenie poprel aj samotný Close. „Táto informácia je absolútne falošná, a napriek tomu sa šíri. Overujte si zdroje,“ odkázal cez twitter.

SkryťVypnúť reklamu

Ruský propagandistický web Sputnik zas Macrona označil za amerického agenta, za ktorým stojí „veľmi bohatá homosexuálna loby“.

Proruské médiá aj ľudia na sociálnych sieťach opakovane rozoberali Macronovo manželstvo s jeho bývalou učiteľkou staršou o 24 rokov. Zamýšľali sa nad tým, či nejde z jej strany o zneužívanie postavenia a z jeho o psychickú úchylku.

Kandidátka Kremľa

Neoverené správy sa šírili o všetkých kandidátoch, no najviac prezrení si vždy vyslúžili tie o Macronovi. Ten bol totiž najväčšou hrozbou pre Le Penovú, ktorú si zas za svoju kandidátku vybral Kremeľ.

Cez ruskú banku financovala svoju kampaň a krátko pred prvým kolom volieb sa v Moskve aj osobne stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten si od nej sľuboval, že ak by vyhrala, presadzovala by zrušenie sankcií Európskej únie uvalených na Rusko za obsadenie ukrajinského Krymu a za zásahy do vojny na východe Ukrajiny.

SkryťVypnúť reklamu

Macronova kampaň tvrdí, že ruskí hackeri vykonali stovky, možno tisíce útokov na ich databázy. A dva dni pred druhým kolom volieb sa na internet dostali e-maily ľudí z Macronovej kampane. Podľa odborníkov je za tým rovnaká ruská hackerská skupina ako tá, ktorá pred rokom ukradla e-maily štábu demokratickej kandidátky v Spojených štátoch Hillary Clintonovej.

„Krátkodobým cieľom Vladimira Putina je oslabiť európsky konsenzus ohľadom sankcií proti Rusku. Putinovým dlhodobým cieľom je rozdeliť Európsku úniu a prispieť k víťazstvu ruských hodnôt v zápase so Západom.

Hans-Peter Uhl, právny expert CDU

Skupina známa ako APT 28 alebo Fancy Bear už v apríli posielala členom štábu falošné e-maily, ktoré sa snažili vylákať od nich prihlasovacie heslá. Macronov štáb bol však pripravený.

Vytvoril falošné e-mailové schránky, falošný obsah aj kontá. „Nemyslím si, že sme útokom zabránili. Len sme ich spomalili,“ povedal pre New York Times Mounir Mahjoubi, ktorý mal v štábe na starosti digitálne otázky.

SkryťVypnúť reklamu

Odborník na kyberbezpečnosť Fabrice Epelboin pre CNN ešte pred prvým kolom volieb predpovedal, že tieto pokusy nebudú mať veľký vplyv na ich výsledky, ak sa na verejnosť nedostane nejaká veľká zásadná vec.

„Hackovanie je veľkou časťou modernej politiky, nie je to prvýkrát, čo sa to stalo,“ povedal Epelboin a pripomenul, že Macronov tím sa poučil z Clintonovej kampane. Ani tam nešlo o komplikovaný útok, ale pomerne jednoduchú vec, pri ktorej zlyhali jednotlivci.

Varovanie spoza oceánu

Mal pravdu, hackeri pri Macronovi naozaj neuspeli. Na internet sa dostali gigabajty e-mailov, v ktorých novinári nenašli nič škandalózne. Navyše, keďže vyšli počas predvolebného moratória, novinári ich analyzovali až po oznámení výsledkov volieb. V nich Macron získal dve tretiny hlasov a s prehľadom zvíťazil.

SkryťVypnúť reklamu

Francúzov pred útokmi vopred varovala americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA), niečo podobné očakávajú aj v ďalších európskych krajinách. „Podobne sledujeme aj aktivity v Británii či v Nemecku, kde sa tiež čoskoro budú konať voľby,“ povedal podľa Guardianu šéf americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) admirál Mike Rogers. „Všetci sa snažíme zistiť, čo sa jeden od druhého vieme naučiť.“

Pokuty za nenávisť

Aj keď Macronova kampaň útokom odolala, západoeurópske štáty zatiaľ nevedia nájsť účinnú stratégiu na systematický boj proti falošným správam. Nemecko to skúša cez vysoké až päťdesiatmiliónové pokuty pre sociálne siete, ktoré včas neodstránia nenávistný alebo klamlivý obsah.

Podľa zákona musia dezinformácie z facebooku zmiznúť do týždňa a kriminálny obsah, napríklad rasizmus, do 24 hodín.

SkryťVypnúť reklamu

Práve rasizmus od utečeneckej krízy zaplavil siete a weby, ktoré útočia najmä na kancelárku Angelu Merkelovú a jej CDU. Popri tom priebežne chvália protiislamskú Alternatívu pre Nemecko.

Sila ruskej propagandy v Nemecku sa jasne ukázala v januári minulého roka. Po zverejnení článkov o utečencoch, ktorí znásilnili trinásťročné dievča ruského pôvodu, sa v krajine konali protesty. Správa však bola hoax.

Nemecký Handelsblatt píše, že v čase vrcholiacej utečeneckej krízy bolo prakticky nemožné krotiť verejnú debatu. Mnoho nemeckých novín pre pretlak nenávistných komentárov zrušilo možnosť komentovať články.

„Debata sa tak presunula na sociálne siete a médiá tým prišli o možnosť ovplyvniť ju, nehovoriac o zníženej návštevnosti webstránok a poklese príjmov,“ tvrdí pre Handelsblatt Sebastian Köffer z Európskeho výskumného centra informačných systémov (ERCIS).

SkryťVypnúť reklamu

Boj s robotmi

Prítomnosť botov, teda umelej inteligencie, na internete a sociálnych sieťach nie je novinkou. Boty sa uplatnili aj ako šíritelia bludov a klamlivých správ. Umelá inteligencia v službách propagandy je pred septembrovými spolkovými voľbami v Nemecku skutočnou hrozbou, uvádza Handelsblatt v reportáži z konferencie o digitálnych trendoch Re:Publica, ktorá sa v stredu skončila v Berlíne.

„Moc týchto robotov a ľudí, ktorí ich ovládajú, nemeckých politikov veľmi znepokojuje. Obzvlášť po výsledkoch referenda o brexite a amerických prezidentských voľbách. V oboch prípadoch mali propaganda a falošné správy na občanov výrazný vplyv,“ komentujú nemecké noviny.

Jediný človek dokáže ovládať tisícky botov, ktoré šíria dezinformačné články, komentáre a nadväzujú kontakty s reálnymi ľuďmi, tvrdí pre Handelsblatt Tabea Wilke, zakladateľka projektu Botswatch, ktorý mapuje pôsobenie „názorových robotov“ na internete.

SkryťVypnúť reklamu

Umelá inteligencia však môže pomôcť aj v boji proti webovej propagande.

ERCIS v rámci svojho projektu Cyberhate Mining používa algoritmy, ktoré čítajú komentáre pod článkami a učia sa rozpoznávať nenávistné prejavy. Je to však dlhodobá práca. „Algoritmy sa musia učiť od ľudí, ktorí dokážu komentáre vyhodnotiť. Nie je ľahké vytvoriť objektívny algoritmus,“ hovorí spoluautor projektu Dennis Riehle.

Dúfa však, že algoritmy budú onedlho schopné pomôcť moderátorom mazať nenávistné prejavy v čitateľských komentároch.

Ďalšie „úniky“

Účinným nástrojom na ovplyvňovanie volieb sa v Spojených štátoch i vo Francúzsku stali hackerské útoky a následné zverejňovanie citlivých informácií. Nemecko podobný útok zrejme ešte čaká, no materiál je pravdepodobne už pripravený.

SkryťVypnúť reklamu

„Nemecké úrady sa obávajú, že e-maily, ktoré získali hackeri v roku 2015 pri kybernetickom útoku na nemecký parlament, uniknú tesne pred voľbami plánovanými na 24. septembra,“ uvádza agentúra Reuters. Medzi napadnutými e-mailovými adresami bola vtedy aj jedna z adries kancelárky Merkelovej, hoci jej hlavná adresa zostala bezpečná, dodáva agentúra.

Nemecký Úrad pre bezpečnosť informačných technológií je presvedčený, že za útokom bola ruská hackerská skupina APT 28, známa aj pod anglickými menami Pawn Storm alebo Fancy Bear. Tá útočila pred rokom na americký demokratov aj tento rok na Macronovu kampaň.

„Krátkodobým cieľom Vladimira Putina je oslabiť európsky konsenzus ohľadom sankcií proti Rusku,“ cituje Reuters Hansa-Petra Uhla, právneho experta Merkelovej strany. „Putinovým dlhodobým cieľom je rozdeliť Európsku úniu a prispieť k víťazstvu ruských hodnôt v zápase so Západom,“ dodal Uhl.

SkryťVypnúť reklamu

Proti liberálnej demokracii

Kým v západnej Európe hoaxy aj propaganda nahrávajú často protisystémovým stranám, v stredoeurópskeom regióne môžu mať oveľa hlbšie motívy. Výrazne sa pritom líšia v závislosti od krajiny aj od vzťahom verejnosti k Únii či Rusku.

Správa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá z októbra tvrdí, že Moskva v piatich krajinách východnej Európy využíva manipulatívne politické aj ekonomické opatrenia, aby zdiskreditovala západný model liberálnej demokracie a získala v týchto krajinách vplyv.

Ide o Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Srbsko a Lotyšsko. Ruská propaganda tu má pritom výhodnú pozíciu a pomáha jej aj prístup politikov. No aj v samotných krajinách V4 sú rozdiely.

NATO postupuje ako Hitler. Ukrajina sa rozpadá. Poľsko sa musí pripojiť k slovanským bratom. Aj takéto správy sa objavujú na poľskom internete a čoraz častejšie sa dostávajú aj do mainstreamových médií. „Ruská propaganda je tu ušitá na mieru presne pre Poľsko,“ hovorí pre SME analytik poľského Centra pre medzinárodné vzťahy (CSM) Antoni Wierzejski.

SkryťVypnúť reklamu

Jedným z hlavných cieľov prokremeľskej propagandy v Poľsku je spochybniť priateľské vzťahy s Ukrajinou a upozorniť na upadajúci Západ, upozorňuje analýza CSM. Len v minulých týždňoch sa na webe rozšíril príspevok o tom, že ukrajinské dievča zbili poľské študentky, čo prebralo množstvo ukrajinských aj ruských webov. Neskôr sa ukázalo, že ide o hoax a dievča je tiež Poľka.

Útoky trollov

Navyše poľské weby trápi trollovanie – diskutéri prezentujúci proruské pohľady sú v Poľsku mimoriadne aktívni. V Poľsku pritom propaganda nemá ľahkú úlohu – podľa analýzy Globsec Policy Institute majú Poliaci z krajín V4 výrazne najkritickejší vzťah k Rusku.

Opakom je Slovensko, ktoré je z regiónu druhou najzraniteľnejšou krajinou voči nepriateľskému zahraničnému vplyvu. „Máme podobné problémy ako ostatné krajiny Visegrádu, no na Slovensku sme si vymysleli predstavu o tom, aké Rusko by sme chceli,“ povedal v apríli na debate denníka SME riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Pomáha tomu aj veľká fanúšikovská základňa konšpiračných médií.

SkryťVypnúť reklamu

Jakub Janda z českého think-tanku Evropské hodnoty zase tvrdí, že v Česku propaganda otvorene podporuje politikov s proruskými záujmami. Cieľom je tiež vyvolať protizápadné nálady. Práve v Česku môže mať propaganda a vymyslené správy najväčší vplyv - najmenší podiel ľudí (59 percent) tu dôveruje tradičným médiám a až štvrtina verí tým alternatívnym.

V Česku iniciatívu boja proti hoaxom a propagande prevzala aj vláda zriadením Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám. Na Slovensku aj v Poľsku tieto funkcie suplujú mimovládne organizácie.

Inšpirácia v Pobaltí

Iná situácia je v Pobaltí, ktoré proti propagande bojuje oveľa intenzívnejšie. „Pobaltie by pre nás určite mohlo byť inšpiráciou,“ povedal v marci Janda pre SME.

Rusko sa snaží vytvoriť falošnú históriu, ktorá upiera pobaltským štátom právo na existenciu, čo pripomína anexiu Krymu, tvrdia podľa denníka Guardian litovské úrady. Rusko podľa ministra obrany Raimundasa Karoblisa tvrdí napríklad to, že Vilnius nepatrí Litve, pretože medzi dvoma svetovými vojnami ho okupovalo Poľsko.

SkryťVypnúť reklamu

„Niekedy túto dezinformáciu šíria cez Sputnik, niekedy cez ich televízie, no obyčajne aj politikmi v parlamente,“ hovorí minister pre britský denník. Práve história, národná identita a napätie medzi jednotkami NATO sú obľúbenými témami hoaxov v Pobaltí. Cieľom informačnej vojny tu je často početná ruská menšina.

„Predtým sa ruský vplyv rozširoval najmä cez energetickú politiku, dnes sa zbraňou stali informácie a správy," povedal pre SME Nerijus Maliukevičius z Inštitútu medzinárodných vzťahov na univerzite vo Vilniuse, ktorý propagandu dlhodobo sleduje. Hoaxy a propaganda sa šíria najmä cez ruskojazyčné médiá.

Úrady tu však na informačnú vojnu reagujú oveľa rýchlejšie a koordinovanejšie ako inde. Štáty rozbehli vlastné ruskojazyčné médiá a tie, ktoré porušujú etiku, môžu prísť o licenciu, ako sa to dočasne stalo v prípade televízie RTR-Planeta.

SkryťVypnúť reklamu

Navyše v Estónsku, Litve aj Lotyšsku chcú pomáhať aj obyčajní ľudia. Zrodila sa tu skupina dobrovoľníkov, ktorí sa nazývajú elfmi, a správy na webe overujú a nahlasujú aj takzvaných trollov, ktorí zapĺňajú diskusie nenávistnými či nepravdivými príspevkami.

Ochrana NATO

Okrem toho práve v Lotyšsku sídli Centrum pre strategickú komunikáciu NATO (StratCom), ktoré vzdeláva a overuje informácie. Boj proti hoaxom a propagande tak má v Pobaltí iný rozmer ako vo zvyšku Európy.

Analytik Ian Bond z Centra pre európsku reformu si myslí, že overovať správy nestačí a treba o fungovaní vlády, EÚ či NATO vzdelávať.

„Nemôžete poraziť dezinformáciu: je to taktika, nie samotný nepriateľ. No Európa proti nej môže bojovať, a to oveľa efektívnejšie,“ hovorí pre web Carnegie Europe. „Odolnosť demokratických systémov spočíva v dobre informovaných a politicky angažovaných občanoch,“ dodáva.

SkryťVypnúť reklamu

Hoaxy pritom nie sú atraktívne iba pre publikum, ale často aj pre zadávateľov reklám. „Minuloročná analýza servera BuzzFeed ukázala, že tri mesiace pred americkými prezidentskými voľbami generovali falošné správy viac klikov ako hlavné správy z dôveryhodných médií,“ uvádza britský magazín Campaign, ktorý sa špecializuje na marketing a médiá.

„Dvadsať najúspešnejších falošných článkov vygenerovalo neuveriteľných 8,7 milióna prezrení, reakcií a komentárov. Dvadsať najúspešnejších pravdivých správ ich malo 7,4 milióna,“ dodáva Campaign.

Iný výskum priamo v Nemecku zas preukázal, že facebook odstránil iba 39 percent nežiaduceho obsahu. Twitter bol na tom ešte horšie, zmazal iba jedno percento klamlivých správ.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americký prezident Joe Biden.

Prezidenta USA znepokojujú plány Izraela na ofenzívu v Rafahu.


TASR
Člen bezpečnostných zložiek hliadkuje v uliciach na Haiti.

Kríza na Haiti sa stupňuje niekoľko posledných týždňov.


TASR
Bývalý americký prezident Donald Trump.

Opakovane sa zaviazal zastaviť pomoc Ukrajine.


SITA
Lietadlá spoločnosti Lufthansa na letisku vo Frankfurte.

Všetkých 190 pasažierov z lietadla bezpečne evakuovali.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu