Prečo ste sa vydali do Severnej Kórey?
„Je to najšialenejšia diktatúra. Prešiel som asi osemdesiat krajín, no oveľa viac ma zaujímajú krajiny, ktoré sú kultúrne iné, Severná Kórea je úplný úlet. Na druhej strane je to jediná krajina, po ktorej som dostal depresie.“
Prečo?
„Je to tam peklo. Človek pozná fakty, pozrie si dokumenty, má predstavu, ale najhoršie bolo vidieť obyčajných ľudí na uliciach, ktorí chodia ako zombíci. Boja sa všetkého. Nehovoriac o cudzincoch, s nimi majú úplne zakázaný styk. Keď nejakého vidia, odvracajú zrak, nepozrú sa do očí.
Zobrali nás do metra. Prišiel plný vlak a tam, kde sme stáli, ľudia v panike odišli preč, keď videli cudzincov. Aj tých, ktorí si nás nevšimli, policajti vyhnali. Jedna staršia pani s vnučkou však nestihla vystúpiť. Zo začiatku bola vystrašená, ale potom sme sa na seba usmievali. Keď sme vystúpili, videli sme, že ju už viedli na výsluch. Policajti tam panicky hľadajú čokoľvek, čo by mohli cudzinci miestnym odovzdať, najmä pamäťové médiá.“
Ako to vyzerá iných verejných miestach?
„Tam mávajú komparzy, nastrčených ľudí, ktorí sa tvária, ako keby tam boli normálne. Na ulici všetci klopia zrak, ale zobrali nás napríklad do parku. Bolo tam plno ľudí, ktorí zrazu začali mávať, usmievať sa. Grilovali a všimli sme si, že všetky grily sú rovnaké a nové. Ráno na nástupe ich dostali, nech sa tvária ako šťastní ľudia. V tomto parku dal jeden z turistov miestnemu dieťaťu žuvačky a hneď pribehol policajt a kontroloval, či nie je medzi nimi niečo schované.“
Je Severná Kórea turisticky vôbec atraktívna krajina?
„Zaujímavá je najmä tá šialenosť. Nie je tam ani žiadne historické staré mesto, len sídliská, štadión, nábrežie a veľké sochy. K tomu veľká vyhliadková veža, z ktorej sa môžu turisti pozerať na tie sídliská. Možno sa to dá prirovnať k priemyselným čínskym mestám alebo k rozpadnutým mestám v postsovietskych krajinách. Severná Kórea je hornatá krajina, má peknú prírodu, ale tam sa turisti nedostanú.“
Kedy si turista prvý raz uvedomí, že je pod neustálym dohľadom?
„Hneď po príchode na letisko. Hneď po prílete do Pchjongjangu nás čakali štyria ľudia. Medzi nimi sprievodkyňa, ktorá vedela dobre po anglicky, neskôr sme zistili, že vie aj po slovensky, aj keď to nepriznala.“
Ako ste to zistili?
