ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Švédka Sofia Hultgrenová bude mať tento rok sedemnásť. Aj keď doteraz o tom ani len nepremýšľala, v nasledujúcich rokoch ju môžu povolať do armády.
Na rozdiel od mnohých mladých v tom problém nevidí. „Mnohí to vnímajú ako niečo hlúpe, niečo, čo robil váš otec, keď môžete robiť toľko iných zábavných vecí,“ hovorí pre agentúru Reuters tínedžerka.
Švédska vláda vo štvrtok oznámila, že od budúceho roka obnoví brannú povinnosť. Každoročne by sa tak povolali do zbrane asi štyritisíc ľudí.
Sofia tvrdí, že zmenu víta. „Môže nám to dať pocit pohodlia. Odvod do armády posilňuje našu obranu, keď vidím koľko zlého sa vo svete deje,“ dodáva tínedžerka.
Švédsko však nie je prvou európskou krajinou, ktorá sa napriek zrušenej brannej povinnosti k týmto pravidlám vracia. Dôvodom nie je len nedostatok dobrovoľníkov, ale najmä napätá geopolitická situácia.
Švédsko opäť zaviedlo brannú povinnosť, vzťahuje sa na mužov i ženy Čítajte Cítia sa ohrození
Len niekoľko mesiacov vydržalo na Ukrajine v roku 2013 nariadenie o zrušení povinnej vojenskej služby. Bývalý prezident Viktor Janukovyč vtedy podľa BBC povedal, že chcú vytvoriť plne profesionálnu armádu.
O niekoľko mesiacov neskôr začala Ukrajina mužov opätovne povolávať do zbrane – pre konflikt na východe krajiny potrebovali rýchlo vycvičiť nových vojakov pre prípad mobilizácie.
„Tak ako bol pred desiatimi či pätnástimi rokmi trend rušiť povinnú vojenskú službu, dnes vidíme vo viacerých krajinách jej opätovné zavádzanie,“ hovorí Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).
„Súvisí to s pocitom ohrozenia, ktoré tieto krajiny majú. Švédi sa tým ani netaja, že považujú Ruskú federáciu a jej aktivity za hrozbu a na to sa potrebujú pripraviť,“ tvrdí.
