BRATISLAVA. Situácia v oblasti migrácie sa oproti roku 2015 zlepšila, treba si však uvedomiť, že migrácia sa úplne odstrániť nedá a treba s ňou rátať aj do budúcnosti. Počet migrantov, ktorí idú do Európy je výrazne nižší, podstatne sa zlepšila situácia v Grécku.
„Keď v októbri 2015 do EÚ prúdilo niekedy až 10-tisíc migrantov denne, teraz sa to v Grécku znížilo na menej ako sto denne. V súčasnosti viac migrantov prichádza cez Taliansko stredomorskou cestou,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Migrácii sa nevyhneme
„Migrácia sa úplne odstrániť nedá, bola tu aj minulosti a určite s ňou musíme rátať do budúcnosti, ale je potrebné, aby sme ju lepšie zvládali. V porovnaní s rokom 2015 je situácia omnoho lepšia aj preto, že máme lepšiu ochranu hraníc, lepšiu identifikáciu utečencov pri príchode do EÚ a aj viaceré opatrenia lepšie fungujú,“ povedal Chrenek na margo migrácie.
Opatrenia, ktoré sa od vypuknutia migračnej krízy vykonali, zhrnul do troch kategórií – opatrenia mimo EÚ, opatrenia na ochranu vonkajších hraníc a opatrenia v rámci EÚ.
„Mimo EÚ je dôležité, aby sme predchádzali a znižovali migráciu tým, že poskytneme väčšiu podporu krajinám, z ktorých migranti prichádzajú, či tranzitným krajinám, a pomôžeme riešiť vojenské konflikty. Tiež musíme utečencom pomáhať v krajinách, kde ich je najviac – v Turecku, Jordánsku, Libanone, a poskytovať humanitárnu a rozvojovú pomoc,“ vysvetlil Chrenek s tým, že na rozvojovú pomoc dáva Únia najviac, v roku 2015 to bolo 68 miliárd eur.
Maďarsko vypravilo policajtov do Macedónska, budú strážiť hranice Čítajte Dohoda s africkými krajinami
Okrem toho EÚ zriadila fond pre Sýriu a pre Afriku. „Teraz sa snažíme o širšiu dohodu (kompakt) s africkými krajinami – Nigerom, Nigériou, Etiópiou, Senegalom a Mali,“ pokračoval šéf Zastúpenia EK na Slovensku s tým, že takisto aj lepšie funguje spolupráca s organizáciami v rámci systému OSN.
Podľa Chreneka netreba zabúdať ani na boj proti pašerákom. Najvýznamnejšia však bola dohoda s Tureckom, ktorá pomohla výrazne znížiť migráciu z Turecka do Grécka.
„Čo sa týka ochrany vonkajších hraníc, veľký pokrok nastal pri zriadení Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Lepšie funguje identifikácia v hotspotoch v Grécku a Taliansku a tiež sa sprísnil dohľad pri vstupe do EÚ,“ konštatoval Chrenek s tým, že Komisia predstavila aj ďalšie opatrenia na lepšiu registráciu, porovnanie s databázami európskych krajín alebo návrh na zriadenie turistického informačného a autorizačného systému ETIAS, ktorý pomôže pri registrácii ľudí, ktorí prichádzajú do EÚ bez víz, aby bola väčšia kontrola nad tým, kto prichádza a či hrozí nejaké nebezpečenstvo.
V roku 2016 klesol počet migrantov po mori, najviac trpelo Taliansko Čítajte Zmena systému
Pokiaľ ide o opatrenia vnútri EÚ, podľa Chreneka potrebujeme lepšiu integráciu utečencov, ale aj väčšiu spoluprácu krajín. Preto Komisia navrhuje reformu azylového systému a úlohu hrá aj systém relokácie a presídľovania.
„Začína už lepšie fungovať. Bolo premiestnených viac ako 9700 ľudí z Talianska a Grécka. Tiež bolo presídlených z Turecka alebo Jordánska zhruba 14-tisíc ľudí,“ informoval Chrenek.
Tento systém podľa neho pomôže tomu, aby ľudia nemuseli riskovať svoje životy a platiť pašerákom, ale aby si európske štáty priamo z krízových zón brali ľudí, ktorí potrebujú ochranu a našu pomoc.
Chrenek podotkol, že Európa potrebuje dobre fungujúci systém a zapojenie všetkých krajín. V tomto smere privítal úsilie minuloročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ stierať rozdiely medzi krajinami a dodal, že migráciu môžeme zvládnuť, len ak budeme spolupracovať.
Európska komisia kritizovala podmienky utečencov v gréckych táboroch Čítajte Nové pracovné sily
Zároveň pripomenul, že Európa potrebuje kvalifikovaných ľudí v oblastiach, kde si už nestačí vychovávať expertov. Ide napríklad o oblasť informačných technológií, kde potrebujeme nové pracovné sily, aby sme v tejto oblasti nezaostávali, ale napredovali.
„Je to povedzme aj v oblasti výskumu, ale niekedy v oblasti sociálnej starostlivosti. Ukazuje sa to aj na Slovensku, už teraz máme nedostatok záujemcov o niektoré pracovné oblasti. Bolo by pre Slovensko prínosné otvoriť sa aj v tejto oblasti,“ myslí si Chrenek.
Chrenek tiež upozornil aj na demografické trendy v Európe. Tie podľa neho nie sú priaznivé.
„Každá krajina je iná, preto je oblasť migrácie oblasť, v ktorej práve členské krajiny majú hlavné slovo pri stanovovaní pravidiel, avšak zároveň potrebujeme aj účinnú celoeurópsku koordináciu,“ dodal šéf Zastúpenia EK na Slovensku Chrenek.
