WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď americký prezident Barack Obama vo štvrtok informoval o vyhostení 35 ruských diplomatov pre podozrenia z kyberútokov, okamžite dal najavo, že to nebude jeho posledný krok. „Tieto opatrenia nie sú našou jedinou odpoveďou na agresívne aktivity Ruska,“ vyhlásil.
Odborníci sa teraz zamýšľajú, kam až môže Obama len necelý mesiac pred odchodom z Bieleho domu zájsť. Hrozí medzi Spojenými štátmi a Ruskom reálna kybervojna, prvá v moderných dejinách? A aké zbrane môže Obama na ruských hackerov vytiahnuť?
Obama trestá Rusov za zasahovanie do volieb. Vyhostí im desiatky diplomatov Čítajte Iránsky červ
Američania nemajú len najlepšiu armádu na svete, ale niečo podobné platí aj pre jej „kyberarzenál“. Prvý a zatiaľ aj posledný raz sa o tom ešte v roku 2010 presvedčil Irán. Američania vtedy jeho jadrový program ochromili pomocou jediného malvéru, takzvaného počítačového červa, neskôr prezývaného Stuxnet.
Zrejme išlo o spoločný americko-izraelský projekt, hoci žiadna z oboch vlád sa k tomu nikdy oficiálne nepriznala. Existenciu Stuxnetu potvrdili aj antivírusové firmy.
Stuxnet sa síce najskôr rozšíril do Indie a Indonézie, mieril však na iránske počítačové systémy, ktoré zasiahol najviac. Až takmer 60 percent zasiahnutých systémov zaznamenali v islamskej republike.
Vanity Fair malvér v roku 2011 označil za „jeden z najväčších technických počinov v histórii škodlivého softvéru“. Škodlivý kód odstavil z prevádzky asi tisícku zo šesťtisíc centrifúg, ktorými Irán obohacoval urán.
Ak by však Američania dnes podobnú techniku použili na odstavenie ruských serverov, z ktorých prichádzajú kyberútoky, riskovali by príliš veľa.
V prípade vypuknutia otvorenej kybervojny medzi oboma veľmocami by však niečo podobné bola jedna z možností.
Kompromitovanie Putina
Zastaviť ruské kyberútoky je v skutočnosti možné aj jednoduchšie – napríklad kompromitovaním šéfa Kremľa Vladimira Putina.
