BERLÍN, BRATISLAVA. Špehovanie telefónu Angely Merkelovej, zverejnené rozhovory aj firemná špionáž. Keď sa v roku 2015 na stránke WikiLeaks objavili tieto informácie, ku ktorým mala prístup americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA), Nemci už niekoľko mesiacov viedli vyšetrovanie vnútri vlastnej tajnej služby BND.
Obávali sa totiž o vlastnú kyberbezpečnosť. Paradoxne, aj výsledky tohto vyšetrovania sa pred dvoma týždňami objavili na WikiLeaks. Nemecké tajné služby teraz tvrdia, že s najvyššou pravdepodobnosťou boli za útokom v roku 2015 ruskí hackeri.
Po útokoch na dáta Demokratickej strany v Spojených štátoch sa bezpečnostní experti obávajú, že ruské kyberútoky môžu zasiahnuť nielen do tajných služieb, ale aj do blížiacich sa volieb na európskom kontinente.
Rusko zasahovalo do volieb, aby vyhral Trump, tvrdí CIA Čítajte Dezinformácie pomáhajú radikálom
„Je tu riziko, že niekto sa zvonka pokúsi ovplyvniť voľby, aby manipuloval s faktami alebo názormi,“ povedal pre denník Kölner Stadt-Anzeiger konzervatívny nemecký poslanec Wolfgang Bosbach.
Aj nemecký Spolkový úrad pre ochranu ústavy minulý týždeň vydal varovanie, podľa ktorého v Nemecku pred augustovými voľbami hrozí „agresívna a narastajúca kyberšpionáž“. Rusko podľa úradu financuje dezinformačnú kampaň a cieľom útokov je „oslabenie a destabilizácia Nemecka“.
Augustové federálne voľby budú kľúčové najmä pre pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD). Práve tej môže podľa expertov dezinformačná kampaň pomôcť. Ruskí hackeri sú jej súčasťou.
„Videli sme to nielen v Spojených štátoch, ale aj pri holandskom referende o pridružení Ukrajiny k Európskej únii, aj v prípade slovenských volieb. Narastá podpora proruských a extrémistických strán,“ hovorí pre SME Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
