BRATISLAVA. Takmer polovica jeho početnej rodiny má vo vesmíre vlastné teleso. Po Klimovi Čurjumovovi sú pomenované hneď tri – dve kométy a asteroid.
V roku 1969, keď sa povrchu Mesiaca prvýkrát dotkla ľudská noha, odišiel ukrajinský astronóm s kolegyňou do kazašskej Alma-Aty. Možno s cieľom zapísať sa do encyklopédií o vesmíre bez toho, aby opustil Zem.
Objavom kométy 67P so Svetlanou Gerasimenkovou nezískali popularitu rovnú Armstrongovej, ich radosť však bola obrovská.
Na prednáškach proti vôli pedagógov
Klim Čurjumov sa narodil v Mykolajive, ako štvrté z ôsmich detí. Keď mal dvanásť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Kyjeva.
Po maturite s vyznamenaním dostal odporúčanie, aby ďalej pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu. Zapísal sa teda na Katedru fyziky na Kyjevskej štátnej univerzite.
V treťom ročníku sa chcel dostať na fakultu teoretickej fyziky, kde však nebolo voľné miesto, a tak skončil na fakulte optiky. Napriek nesúhlasu vedenia pravidelne navštevoval prednášky a semináre z teoretickej fyziky, až kým sa neuvoľnilo miesto na fakulte astronómie.
Po skončení štúdia podnikol množstvo astronomických výprav – pozoroval kométy na Kaukaze, Sibíri, Čukotke aj na Kamčatke.
Nekvalitná fotka a prevratný úspech
V roku 1969 zorganizovala Kyjevská univerzita pozorovaciu expedíciu pre troch astronómov v Kazachstane. Zúčastnili sa na nej aj Klim a Svetlana Gerasimenková.
Fotografovali časť nočnej oblohy v pravidelných intervaloch, aby tak zmapovali kométu 32P/Comas Solà. V tom čase bolo ešte fotografie potrebné vyvolávať.
Svetlana už nemala dosť chemického roztoku, no predsa sa rozhodla vyvolať poslednú snímku. Vzniklo čosi ako mierne podexponovaná fotografia, kde na výrazne tmavšom pozadí jasne videli novú, dovtedy neobjavenú, kométu 67P/ Čurjumov–Gerasimenko.
Sonda Rosetta pristála na kométe 67P (minúta po minúte) Čítajte