Ako sa človek narodený v Rumunsku, ktorý emigruje do Izraela, neskôr odíde do Južnej Afriky a Londýna a napokon sa usadí v Holandsku, dostane k téme maďarského nacionalizmu?
"Pred dvoma rokmi som v novinách začal narážať na články o vývoji v Maďarsku. Neveril som tomu, čo čítam. Pamätám si posledné desaťročie komunizmu a Maďarsko bolo vnímané ako najslobodnejšia krajina takzvaného východného bloku. Ľudia mohli relatívne slobodne cestovať a na pomery vtedajších štátov pod vplyvom Sovietskeho zväzu mali aj viac západných výdobytkov."
Volali to gulášový komunizmus...
"Presne tak, ten výraz sme používali aj my. Keď som však začal čítať, čo pred pár rokmi začal robiť maďarský premiér Viktor Orbán, zježili sa mi uši. Nacionalizmus bol aj dovtedy jednou z hlavných tém mojich filmov. Zaujíma ma a myslím, že je dôležité naň poukazovať, hovoriť o ňom, analyzovať ho. To ma priviedlo k nakrúteniu filmu Érpatak Model. Nazval by som to nesprávnou odbočkou, ktorú spravilo Maďarsko pod Orbánovým vedením."

Čo je hlavným odkazom vášho najnovšieho filmu Érpatak Model? Čo sa ním snažíte povedať?
"Je to príbeh starostu chudobnej východomaďarskej dedinky Zoltána Orosza. Je to vlastne príbeh jedného fašistu.
Zároveň je to príbeh muža, od ktorého sú tamojší obyvatelia bytostne závislí. Hlavným odkazom filmu je to, že nacionalizmus je hrozná vec. Musíme ho identifikovať, bojovať proti nemu a zaručiť, že neskĺzneme do temnej minulosti, v ktorej bol európsky kontinent permanentne vo vojne, a keď bola Európa jedným veľkým cintorínom. Aj preto som zástancom myšlienky spoločnej Európskej únie, ktorá vytvorila politický rámec brániaci nám v tom, aby sme bojovali medzi sebou. Základom celého systému je súbor liberálnych hodnôt.
To sú hodnoty, ktoré Orbán absolútne podkopáva. Najskôr to bola centrálna banka, neskôr súdy a najnovšie aj médiá. Je to istá forma mäkkej diktatúry. Stále sa riadi demokratickými princípmi, zoberte si napríklad posledné referendum o utečencoch. Síce ho prehral, ale tvrdí, že ho vlastne vyhral a teraz ide preto meniť ústavu. Čo je však na ňom podľa mňa ešte diabolskejšie, je, že vlastne chce zostať v Únii, pretože to prináša peniaze. Jedna scéna môjho filmu sa odohráva v dedinskej škole, kde vymývajú mozgy malým deťom a nútia ich spievať nacionalistické piesne. Túto školu však postavili aj s pomocou eurofondov. Takže som ju spolufinancoval aj ja z mojich daní. To je šialené. Orbán sa vlastne snaží zostať v Únii a rozvrátiť ju zvnútra."
“Je to príbeh starostu chudobnej východomaďarskej dedinky Zoltána Orosza. Je to vlastne príbeh jedného fašistu.
„
Na to všetko veľmi nepriamo poukazujete aj príbehom dedinky Érpatak. Jeho hlavným hrdinom je starosta Zoltán Mihály Orosz. Čo je to za človeka?
"Je to posadnutý muž. Ľudia o ňom hovoria, že je šialenec, ale ja si to nemyslím. Je posadnutý poriadkom, disciplínou a vlastnou falošnou interpretáciou historických udalostí. Nehľadí vôbec na jednotlivca. Je to vlastne fašista, aj keď to o sebe nevie. Skutočný fašista sa na spoločnosť pozerá ako na celok a na jednotlivca len ako na jednu maličkú súčasť tohto celku. Neexistuje pre nich niečo ako osobné blaho, existuje len spoločenské blaho. Na konci filmu môžete vidieť Orbána, ako hovorí o tom, že chce meniť maďarskú spoločnosť a z krajiny spraviť neliberálnu demokraciu. Chce vlastne robiť niečo podobné ako starosta v mojom filme."

Ale Orosza napriek všetkému ľudia v dedine milujú. A volia ho znova a znova. Podobne ako Orbána.