JERUZALEM, BRATISLAVA. Salahov synovec chodieva hrávať futbal do blízkeho Ramalláhu na Západnom brehu. V časti Beitunia, kde žije, totiž dostatočne veľké ihrisko nie je a najmä – nemajú ho kde postaviť. Beituniu z juhu odrezal plot.
Kúsok za ním jedno ihrisko je a stojí práve na pozemku rodiny Salaha al-Kurta. Zápasy však na ňom hrá izraelský tím, keďže v sedemdesiatych rokoch kontrolu nad palestínskou oblasťou prevzali Izraelčania a postavili tu jednu zo svojich osád.
„Viete si to predstaviť? Jeho otec vlastní celé ihrisko, štadión, a jeho syn ho nemôže používať,“ hovorí podľa mimovládnej organizácie Human Rights Watch (HRW) al-Kurt.
Práve HRW kritizuje Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA) za to, že podporuje šesť izraelských klubov, ktoré hrajú ligu v Palestíne v osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne.
Palestínčania, ktorým podľa OSN patrí územie Západného brehu, tvrdia, že FIFA ignoruje vlastné pravidlá. Podľa nich nemôžu domáce zápasy členských klubov jednej federácie prebiehať na území iného člena federácie bez jeho povolenia.
Členom FIFA je aj Palestína, aj keď štatút samostatného štátu je prinajmenšom sporný, izraelské kluby teda toto pravidlo vraj porušujú.
Palestínčania žiadajú, aby na októbrovom stretnutí federácia rozhodla o o premiestnení klubov na izraelské územie. Ak by to odmietli, mali by podľa žiadosti dostať zákaz zúčastňovať sa na súťažiach schválených FIFA, nemohli by teda hrať ani domácu súťaž.
Loading
...
Skonfiškované pozemky
Dve futbalové ihriská, ktoré izraelské kluby využívajú, stoja na súkromných pozemkoch Palestínčanov. Tie Izrael skonfiškoval počas obsadzovania Západného brehu. Podľa dohôd z deväťdesiatych rokov má Izrael nárok na časť oblastí aj na Západnom brehu.
Manažéri klubov a tréneri namietajú, že zrušenie či premiestnenie klubov je politizáciou futbalu a krok by hráčom a deťom uškodil.
„Tento klub je môj celoživotný projekt,“ hovorí pre HRW Shay Bernthal, manažér klubu Ariel pri palestínskej osade.
„Deti, ktoré by inak behali po uliciach, tu našli miesto na oddych. Pre niektorých je to naplnenie sna, hrať v tíme... pre miestnych je to zase zábava, byť v piatok divákom a užiť si futbal,“ dodáva. Bernthal tvrdí, že sa snažili zapojiť aj palestínske deti, no tie nedostali povolenie od izraelskej armády.
Zlé miesto na pomoc
Mimovládka tvrdí, že oceňuje pomoc ľuďom. „Organizátori týchto klubov robia naozaj dobrú komunitnú prácu. No robia ju na zlom mieste. Robia ju na ukradnutom území pod podmienkou diskriminácie a nevedia to zmeniť,“ hovorí pre New York Times Sari Bashi, izraelsko-palestínsky riaditeľ HRW.
Podľa kritikov ohrozujú tieto kroky mierový proces a možnosť budúceho dvojštátneho usporiadania krajiny.
Izraelská futbalová asociácia výsledky správy odmieta a tvrdí, že miestne deti by nemali kde športovať, ak by kluby z oblastí vytlačili. FIFA podľa nich navyše nemôže rozhodovať o tom, komu patrí aké územie. „So všetkým rešpektom, FIFA nie je OSN,“ hovorí podľa agentúry AP Šlomi Barzel z Izraelskej futbalovej asociácie.
Kluby na palestínskom území hrajú v tretej až piatej lige.
Palestínčania už v minulosti presadzovali to, aby FIFA Izrael vylúčila pre obmedzovanie pohybu palestínskych hráčov. FIFA síce prisľúbila, že sa na októbrovom zasadnutí bude otázkou osád zaoberať, podľa agentúry AFP však presadzuje "priateľské vzťahy medzi svojimi členmi".
Miestni palestínski obyvatelia, medzi nimi aj Salah al-Kurt z Beitunie, však s krokmi Izraela nesúhlasia. "Osadníci by mali mať zakázané využívať majetky, ktoré ukradli," hovorí pre agentúru AP muž, ktorého rodine pozemky pod jedným z ihrísk patria.