MOSKVA. Prokremeľská strana Jednotné Rusko (JR) bude mať v Štátnej dume, dolnej komore Federálneho zhromaždenia, dvojtretinovú väčšinu.
Vyplýva to z výsledkov sčítania takmer všetkých hlasov odovzdaných vo voľbách, informovala v pondelok agentúra AP.
Dosť hlasov na zmenu ústavy
Ústredná volebná komisia (ÚVK) po sčítaní vyše 99 percent odovzdaných hlasov uviedla, že Jednotnému Rusku pripadne 54,2 percenta z 225 poslaneckých mandátov volených podľa straníckych kandidátskych listín.
Kde voľby neplatia
Kvôli porušeniu zákona je za neplatné vyhlásené hlasovanie v troch volebných obvodoch v Rostovskej oblasti, Nižnonovgorodskej oblasti a Dagestanskej republike.
V Dagestane je príčinou incident z obce Gocatľ, kde skupina mladých ľudí pod zámienkou, že tam dochádza k volebnému podvodu, rozmlátila zariadenie a tým narušila hlasovanie.
V jednej z volebných miestností v Nižnom Novogorode došlo k závažnému porušeniu zákona a nebolo možné stanoviť výsledky hlasovania.
V Rostovskej oblasti bolo na predsedu príslušnej volebnej komisie podané trestné oznámenie pre podozrenie z manipulácie s hlasovacími lístkami a následne aj z falšovania výsledkov hlasovania.
Jednotné Rusko by malo mať aj najviac spomedzi 225 poslancov zvolených v jednomandátových volebných obvodoch.
Ak sa tento trend potvrdí, Jednotné Rusko bude mať v dolnej komore parlamentu dvojtretinovú väčšinu, čo znamená dostatok hlasov na vykonanie prípadných zmien v ústave.
Do parlamentu sa dostali ešte tri ďalšie politické strany: Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF), nacionalistická Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) a Spravodlivé Rusko (SR).
Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu neprekonala žiadna ďalšia politická strana.
Agentúra RIA Novosti na základe sčítania 93,1 percenta protokolov spresnila, že JR by malo mať v Štátnej dume 343 mandátov, KPRF bude zastupovať 42 poslancov, LDPR 39 poslancov a SR 23 poslancov.
Na parlamentných voľbách sa zúčastnilo 47,81 percent voličov
Slovenská podobnosť s ruskými voľbami Čítajte Voliči sú vraj vyzretejší
"Môžeme s istotou povedať, že strana Jednotné Rusko dosiahla veľmi dobrý výsledok. A to aj napriek nie zrovna najvyššej účasti, ktorá je ale aj tak významná," uviedol podľa AFP Putin.
Pri ceste do sídla strany, ktorú pomáhal v roku 2011 vytvoriť, prezident ocenil "zvyšujúcu sa politickú vyzretosť" ruských voličov.
Podľa neho ľudia hlasovali pre vládnuce Jednotné Rusko, aj keď krajina zažíva ťažké časy.
Šéfka ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová po uzavretí volebných miestností priznala, že hlasovanie nebolo celkom korektné a v niektorých volebných miestnostiach sa potvrdili správy o podvodoch. Podľa nej ale nie je dôvod anulovať výsledky v žiadnom z volebných obvodov.
Putin našiel pred voľbami triednych nepriateľov. Sociológov a historikov Čítajte Podozrenia z podvodov
Pochybnosti o voľbách do Štátnej dumy mali v Altajskom kraji na Sibíri. Ako jeden z príkladov agentúra AP citovala vyhlásenie kandidáta do Dumy za opozičnú stranu Jabloko, ktorý uviedol, že v Altajskom kraji volili mladí ľudia v mene starších občanov, ktorým zdravotný stav neumožňoval ísť do volebnej miestnosti.
Organizácia Golos, monitorujúca priebeh volieb, na svojej webovej stránke napísala, že jej aktivisti, ako aj miestne volebné komisie dostali od občanov sťažnosti na porušenie zákona o voľbách, a to vo viacerých regiónoch, vrátane Moskvy.
Hlasovania vo voľbách do Dumy sa v Rusku začalo na Kamčatke a Čukotke Čítajte Kasianov: Voľby neboli slobodné
Ruská opozičná Strana ľudovej slobody (PARNAS) nepovažuje voľby za legitímne. Podľa agentúry Interfax to uviedol líder PARNAS-u Michail Kasianov.
Vysvetlil, že "z konštatovania, že voľby neboli slobodné, neboli čestné, výsledky sú nehodnoverné", možno dospieť "len k jedinému záveru: voľby neboli legitímne a Štátna duma vytvorená na základe ich výsledkov nebude legitímnym orgánom moci".
Vysvetlil, že strana PARNAS dostala v deň volieb informáciu a falošnom vhadzovaní hlasovacích lístkov do volebných urien, ako aj o prípadoch, keď na nich bola vyškrtávaná kolónka PARNAS-u.
V súvislosti s neúspechom svojej strany vo voľbách Kasianov oznámil, že sa nemieni vzdať funkcie jej predsedu. Zdôraznil tiež, že PARNAS nemá v úmysle prerušiť alebo ukončiť svoju činnosť.
Kritika od OBSE
Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedli, že voľby v Rusku poznamenali mnohé procedurálne nezrovnalosti.
Hlasovanie podľa OBSE negatívne ovplyvnili štátne médiá, stále silnejší dohľad Kremľa nad občianskou spoločnosťou a obmedzovanie základných politických práv. Moskva výhrady OBSE odmietla.
Podľa fínskeho poslanca Ilkka Kanerva, ktorý bol menovaný za osobitného koordinátora OBSE pre ruské voľby, bolo síce vidieť určité zlepšenie oproti minulým voľbám, najmä v transparentnosti hlasovania.
Základné demokratické princípy však neboli uplatňované a Rusi takisto nemali dostatočne na výber.
Skôr než v samotnom hlasovaní vidia európski kontrolóri problém v priebehu kampane pred voľbami.
"S údivom sa dozvedáme, že došlo k chybám, že v kampani bola zle organizovaná prezentácia politických programov. Nezodpovedá to (takéto tvrdenie) skutočnosti, je to nečestné," poznamenal Nesterenko.
Odvolil aj občan na vesmírnej stanici
Svoj hlas vo voľbách odovzdal aj ruský prezident Vladimir Putin. Na otázku novinárov, aký je jeho dnešný program, odpovedal, že "pôjde do práce". Pokiaľ ide o politickú stranu, ktorú svojím hlasom podporil, Putin uviedol: "Ja mám za koho hlasovať. Vari neviete?"
Odvolil aj jeden z lídrov ruskej opozície, expremiér Michail Kasianov, ktorý pred novinármi vyhlásil, že "hlasoval za zmeny".
Svoje volebné právo využil aj momentálne jediný ruský občan nachádzajúci sa na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), Anatolij Ivanišin, ktorý odovzdal svoj hlas prostredníctvom splnomocnenej osoby.
Agentúru RIA Novosti o tom informovali v Centre riadenia letov s tým, že v čase, keď Ivanišin oznamoval svoju voľbu, sa ISS nachádzala nad Kanárskymi ostrovmi.
Dvadsaťštyri hodín
Vzhľadom na veľký počet časových pásiem na území Ruska hlasovanie vo voľbách do Štátnej dumy trvalo prakticky takmer 24 hodín a skončilo sa o 21.00 h moskovského času (20.00 h SELČ), keď sa zavreli volebné miestnosti v najzápadnejšomm cípe Ruska - Kaliningradskej oblasti.
Naopak, v najvýchodnejšej časti Ruskej federácie - v Kamčatskom kraji a Čukotskom autonómnom okruhu - sa v nedeľu o 11.00 h moskovského času (10.00 h SELČ) volebné miestnosti zavreli a začalo sa so sčítavaním hlasov.
Rusi žijúci na Ukrajine vo voľbách hlasovať môžu. V Bielorusku Čítajte Krym je Ukrajina. Voľby sú ruskou agresiou
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že voľby do ruskej Štátnej dumy na "dočasne okupovanom Kryme" sú prejavom "pokračujúcej agresie Ruska voči Ukrajine".
Hovorkyňa ukrajinského rezortu diplomacie Mariana Becová vo svojom mikroblogu na sieti Twitter zdôraznila, že "Krym je Ukrajina. Voľby (ktoré sa tam konajú) sú nelegitímne a nezákonné. Výsledky sú bezcenné".
Mohli by voliť, len nie na Kryme
V súvislosti s konaním volieb do Štátnej dumy na ukrajinskom území ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil, aby jeho podriadení informovali ruské úrady o nemožnosti uskutočniť ich na ukrajinskom území.
Kyjev vtedy oznámil, že podmienkou pre konanie volieb do ruskej Dumy na Ukrajine by bol súhlas Ruska s nekonaním volieb na Krymskom polostrove a v Sevastopole a vyškrtnutie obyvateľov Krymu z federálnych kandidátskych listín.
Násilnosti
Voľby do ruskej Štátnej dumy na Ukrajine sprevádzali násilnosti - došlo k nim pred budovou ruského veľvyslanectva v Kyjeve ako i v blízkosti ruského konzulátu v Odese.
Polícia zadržala najmenej štyroch násilníkov, pričom niektorí z nich sú aktivistami ukrajinského Pravého sektora. Títo aktivisti sa snažia ruským občanom brániť v účasti na voľbách.
Agentúra Ukrinform pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.
Rusi kritizujú Ukrajinu
Moskva tvrdo kritizovala Ukrajinu za to, že Rusom žijúcim v krajine neumožnila zapojiť sa do hlasovania vo voľbách. Stály predstaviteľ Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Alexander Lukaševič vyhlásil, že Moskva sa na postup ukrajinských orgánov bude sťažovať v celoeurópskych orgánoch.
Na ukrajinskom území tak odovzdalo svoj hlas len 369 Rusov. Podľa Lukaševiča ukrajinská strana pripustila, aby došlo "k tým najkrikľavejším prehreškom", a nesplnila záväzky, ktoré v rámci OBSE prevzala.
"Bezpríkladný postup ukrajinského vedenia dokladá vzťah, aký má táto krajina (Ukrajina) k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov," povedal ruský diplomat.
Česko voľby neuznáva
České ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že neuznáva výsledky volieb do ruskej Štátnej dumy, ktoré sa konali na Krymskom polostrove anektovanom Moskvou.
"Voľby sa uskutočnili aj na Kryme, ktorý bol s hrubým porušením medzinárodného práva odtrhnutý od Ukrajiny a pripojený k Rusku. Česká republika v súlade s politikou Európskej únie neuznala nezákonné pripojenie ukrajinskej Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ k Ruskej federácii," vysvetlilo české ministerstvo.
Voľby na Kryme boli zinscenované Ruskom a ČR preto ich výsledky považuje za nezákonné, uviedlo ďalej ministerstvo.
Černínsky palác - sídlo českej diplomacie - v oznámení dodal, že členovia ruskej Štátnej dumy "zvolení" na Kryme nebudú pokladaní za poslancov ruského parlamentu.
