BRATISLAVA. Aj keby sa v piatok v Bratislave lídri Európskej únie na ničom nedohodli, hlavné mesto Slovenska sa už teraz zapíše do histórie. Prvýkrát od roku 2010 sa úniový summit uskutoční mimo Bruselu. Aj preto do Bratislavy už v týchto dňoch mieria stovky novinárov, ale aj diplomatov nielen z členských krajín Únie.
Témy summitu už kolujú medzi novinármi, ale stále nie je jasné, či v Bratislave lídri niečo vôbec dohodnú. Pôjde o neformálnu schôdzku a európski diplomati v kuloároch už teraz naznačujú, že žiadne prevratné závery od lídrov v sobotu nemožno čakať.
Navyše, schôdzka v Bratislave sa odohráva v čase, keď je Únia možno najviac rozdelená za posledné roky. Nielen pre brexit, ale aj pre migračnú krízu či dôsledky tej hospodárskej, z ktorej sa viaceré členské štáty stále úplne nespamätali.
„Hľadáme najnižší možný menovateľ, aby sme ukázali, že nie sme rozdelení,“ povedal nemenovaný diplomat pre portál Politico. „Ale nedarí sa nám dohodnúť ani na ňom.“
Pozrite si témy, o ktorých budú lídri rokovať.
Brexit? Skôr nie
Na usporiadaní bratislavského summitu sa Únia dohodla len pár dní po tom, ako Briti v referende odhlasovali vystúpenie z bloku. Aj preto sa očakávalo, že mu bude dominovať téma brexitu.
Briti však doteraz neaktivovali článok 50 Lisabonskej zmluvy. V tomto prípade teda takmer nie je o čom rokovať – oficiálne.
Briti na summite navyše nebudú mať zastúpenie a Únia sa tak zíde len v dvadsaťsedmičke. Nová britská premiérka Theresa Mayová pozvánku nedostala.
Tému postupného odchodu Britov z bloku však nebude možné úplne vynechať.
Juh proti severu
Ekonomická kríza ešte neodznela, so šetrením nám dochádza trpezlivosť a odmietame ďalšie úspory. Približne to je agenda, s ktorou do Bratislavy prídu lídri juhoeurópskych krajín, ktorých ekonomická kríza postihla najviac a dodnes nesú jej dôsledky.
Takzvaný Klub Med sa minulý týždeň stretol v Aténach. S výnimkou Portugalska išlo o krajiny, ktoré sa rozprestierajú okolo stredomorského pobrežia – grécki hostitelia rokovali s Francúzskom, Cyprom, Talianskom, Španielskou a Maltou.
Okrem pobrežia majú všetky štáty ešte minimálne tri veci spoločné – socialistické vlády na čele, obrovské dlhy a od ekonomickej krízy aj takmer nulový hospodársky rast.
„Je nás veľa, už nemôžeme byť len strašiakom,“ postažoval sa pre Financial Times po piatkovom summite klubu v Aténach taliansky socialistický premiér Matteo Renzi.
Zvyšok európy, najmä v prípade Nemecka, však návrhy južanských štátov na zastavenie šetrenia odmieta. Jasný odkaz do Atén a Ríma v tejto súvislosti poslal nemecký minister financií Wolfgang Wolfgang Schäuble „Keď sa stretnú, socialistickí lídri strán, väčšinou z toho nevzíde nič mimoriadne inteligentné,“ cituje ho stanica France24.
Schôdzku v Bratislave tak pravdepodobne najviac poznačí spor medzi takzvaným šetriacim severom (Nemecko, Škandinávia) a rozšafným juhom (Taliansko, Grécko, Francúzsko).
Nemecko verzus stredná Európa
V otázke utečeneckej krízy sa Nemecko sporí s východnou časťou Únie, teda s Visegrádskou štvorkou. Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko sú v rámci Únie najtvrdšími kritikmi „nemeckého riešenia“ utečeneckej otázky. Spory sa po dohode s Tureckom o vracaní utečencov zmiernili, no neutíchli úplne.
Opäť sa ani v tomto prípade neočakávajú žiadne konkrétne závery. Už v návrhu programu schôdzky, ktorú bude viesť stály šéf Európskej rady Donald Tusk, však zaznieva trochu zmierlivý tón.
Únia sa v Bratislave pokúsi dosiahnuť „ďalšie obmedzenie počtu ilegálnych migrantov“ a zabráni „návratu k chaosu z minulého roka“, píše sa v Tuskovom návrhu.
Čo očakávať od Bratislavy?
Analytici sa zhodujú, že nič mimoriadne – aspoň pokiaľ ide o konkrétne závery. Z hľadiska slovenského predsedníctva však pôjde o najvyššiu schôdzku, aká u nás prebehne. Úspechom je už len fakt, že sa vôbec koná, navyše prvýkrát za posledné roky mimo Bruselu.
Záverečné komuniké zo summitu bude tak pravdepodobne veľmi podobné tomu, aké pred stretnutím zverejnil Tusk. Únia má množstvo rozporov a namiesto návrhu konkrétnych riešení sa bude skôr snažiť obrúsiť hrany. Najmä medzi severom, juhom, východom a západom Európy.
„Členské štáty do Bratislavy prídu rozdelené, pokiaľ ide o európsku budúcnosť,“ myslí si bývalý člen Európskej komisie Mujtaba Rahman.
