MOSKVA. Ruský prezident Vladimir Putin odmietol špekulácie o tom, že Rusko ohrozuje Pobaltie a že by voči svojim susedom mohlo použiť jadrové zbrane.
Práve obavy z ruskej agresívnej politiky po anexii Krymu a rozdúchaní konfliktu na východe Ukrajiny viedli Severoatlantickú alianciu na júlovom summite k rozhodnutiu rozmiestniť v Poľsku a Pobaltí štyri aliančné prápory ako výraz odhodlania brániť spojencov.

Čo je to za nezmysel?
"Všetci ľudia so zdravým rozumom, ktorí sa zaoberajú reálnou politikou chápu, že je úplný nezmysel odvolávať sa na hrozby z Ruska voči - povedzme - Pobaltiu," povedal Putin agentúre Bloomberg v rozhovore, ktorý Kremeľ v pondelok zverejnil v plnom znení.
"Či sa snáď chystáme bojovať s NATO? Koľko ľudí žije v členských krajinách NATO? Asi 600 miliónov, že? Ale v Rusku žije 146 miliónov ľudí. Áno, sme najväčšia jadrová veľmoc, ale vari skutočne predpokladáte, že sa chystáme dobyť Pobaltie s použitím jadrových zbraní? Čo je to za nezmysel? " čudoval sa ruský líder.
Moskva si podľa Putina želá, aby vplyv Ruska bol "zjavný a podstatný", ale "vkladáme do toho absolútne mierový a pozitívny obsah", má ísť teda o "vplyv ekonomický, humanitárny, vplyv súvisiaci s rozvojom rovnoprávnej spolupráce s našimi susedmi".
Vzťahy Ruska so Západom prudko ochladli po ruskej anexii Krymu a rozpútaní proruského povstania na východe Ukrajiny proti novému prozápadnému režimu v Kyjeve na jar 2014. Zavedenie západných sankcií proti Rusku viedli Moskvu k odvete v podobe zákazu dovozu západných potravín.
"Nie, nič by som neurobil inak. Myslím si, že naši partneri by mali robiť viaceré veci inak," odpovedal Putin na otázku, či by niečo počas svojej éry zmenil vo vzťahoch so Západom.
Loading
...
Ešte sa nerozhodol
Putin tiež povedal, že sa ešte nerozhodol, či sa bude v roku 2018 uchádzať o znovuzvolenie za prezidenta. Podľa Putina je "príliš skoro" na to, aby hovoril o svojom prípadnom štvrtom funkčnom období, navyše, keď "sa zatiaľ ešte sám nerozhodol", citovala ho agentúra AP.
Jasno má však v tom, že budúci ruský vodca by podľa neho mal byť "pomerne mladý, ale zrelý". Sám vraj nemá žiadny tajný recept na dlhoročné vládnutie, stačí mu vraj, že sa zaujíma o nálady a potreby ľudí a podľa toho sa zariadi.
Putin vládne v Ruskej federácii už 16 rokov. Do funkcie bol zvolený v roku 2000 po tom, ako ho vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin menoval za svojho nástupcu.
V roku 2008 Putin z funkcie prezidenta, ktorú nemohol pre zákonné limity už ďalej zastávať, odstúpil a ujal sa na štyri roky funkcie premiéra. Následne, v roku 2012 opäť kandidoval za prezidenta.
Putin má vysokú voličskú podporu, najmä od ruskej anexie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014.