V knihe Nemecko je ohrozené píšete o ľuďoch, ktorí sa do Nemecka prisťahovali, a nedokázali sa úspešne integrovať. Čo vám osobne v integračnom procese najviac pomohlo?
"Myslím, že najdôležitejšie bolo nenechať sa odbiť prvým odmietnutím. Zostať odhodlaná a húževnatá. Pokračovať a premieňať prekážky, s ktorými som sa stretávala, na silu. Nestrkať hneď hlavu do piesku. To si vyžaduje odolnosť, ktorá sa dá naučiť, keď sa človek musí neustále obhajovať. Aj negatívne skúsenosti sa dajú premeniť na niečo pozitívne."
Čo na stretnutiach odporúčate mladým ľuďom s migračným pôvodom v Nemecku?
"Hovorím im, aby si uvedomili výhody vyplývajúce z ich migračného pôvodu. Hovorím im, že vedia niečo navyše. Hovorím im, aby nehľadali problémy, ale riešenia.
Negatívne skúsenosti, ktoré sa im pritrafia, by nemali brať osobne. Stretávam sa s mnohými mladými, ktorí majú veľa snov, ale nie sú ochotní pre ne niečo obetovať. Je dôležité ľudí posilňovať a dodávať im nádej. Zároveň musíme zostať realistickí, lebo je pravda, že migranti sa často stretávajú s odporom. Sú aj výskumné štúdie, ktoré ukazujú, ako sú migranti znevýhodňovaní. Áno, aj to je pravda. Ale ja im vždy hovorím: 'Čas je na našej strane. Obe strany nás potrebujú.'"
Čo hovoríte nemeckým mladým ľuďom, ktorí nemajú migračný pôvod?
"Nerobím jasné rozlíšenie medzi ľuďmi s migračným pôvodom alebo bez neho. Potrebujeme vytvoriť povedomie o tom, že migrácia a integrácia sa týkajú všetkých, aj Nemcov. Je v záujme Nemcov uvedomiť si, ako sa spoločnosť mení. Aj oni by sa k týmto témam mali vyjadrovať a mali by byť občiansky aktívni. Mali by sa zaujímať o veci, ktoré sa ich týkajú. Nie len tie, ktoré sa dejú vnútri Nemecka, ale na celom svete. Našťastie vidím záujem medzi mladými ľuďmi o politiku a o všetko, čo sa v ich okolí deje."
O integrácii sa väčšinou hovorí v súvislosti s migrantmi. Vy vo svojej knihe píšete o tzv. zlých dvojičkách a myslíte fundamentálnych islamistov aj pravicových extrémistov. Ako by ich spoločnosť mala integrovať?
"Podstata je pri oboch skupinách rovnaká. Ich príslušníci chcú vládnuť, a preto seba samých vykresľujú ako obete. To je vždy krok pred nástupom fašizmu.
