MNÍCHOV, BRATISLAVA. Mladý strelec, ktorý v piatok v Mníchove zabil deväť ľudí, plánoval útok rok dopredu, tvrdia nemecké autority. Osemnásťročný David Ali Sonboly v piatok v Mníchove zabíjal zbraňou, ktorá pochádza zo Slovenska.
Išlo o Glock 17 s kalibrom deväť milimetrov, ktorý pôvodne slúžil ako atrapa v divadle. Zistil to denník Süddeutsche Zeitung odvolávajúc sa na zdroje z prostredia vyšetrovateľov. Polícia na pôvod zbrane prišla po tom, ako Sonbolymu zhabala počítač.
Overovacia značka zbrane je z roku 2014. Zbraň nebola ostrá, ale prerobili ju, aby sa dala znovu použiť.
Sonboly ju získal na temnom webe, čo sú webstránky, na ktoré sa človek bežne nedostane a vyhľadávač ich nevie nájsť. Kto ich chce navštíviť, musí používať špeciálny softvér a musí vedieť, kde hľadať.
"Takúto informáciu sme nemali, ani ju nemáme," reagoval na zistenia Süddeutsche Zeitung hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.
Slovenské orgány od nemeckej polície oficiálnu žiadosť o spoluprácu zatiaľ nedostali, tvrdí hovorca Ministerstva vnútra Petar Lazarov.
"V prípade, že nás nemecká strana požiada o pomoc, sme pripravení okamžite poskytnúť súčinnosť pri pátraní," dodal Lazarov.
Depresívny samotár, ktorého šikanovali. Kto bol útočník z Mníchova? Čítajte Slovenskými zbraňami už útočili
Podľa nemeckého experta na zbrane Hansa Scholzena je možné zbraň, akú mal Sonboly, kúpiť legálne asi za dvesto eur. "Musela byť deaktivovaná nedbalo a v krajine, kde sa tento proces až tak nekontroluje," povedal odborník podľa denníku Guardian.
Nemecká vláda teraz vyzýva na celoeurópsku kontrolu zbraní. Útočník z Mníchova totiž podľa nemeckých zákonov nemohol zbraň legálne získať, v niektorých krajinách v rámci Schengenu to však pre slabú kontrolu možné je.
V minulosti boli zbrane zo Slovenska použité napríklad pri útokoch na redakciu Charlie Hebdo v Paríži, do Británie ich zase pašoval na kriminálnu činnosť gang z Kentu.
Zbrane zo Slovenska pred minulým rokom legálne predala spoločnosť AFG z Partizánskeho. Išlo o deaktivované expanzné zbrane, ktoré bolo možné kúpiť cez internet. Zbrane následne na čiernom trhu mechanickým zásahom aktivovali, aby boli funkčné a strieľali.
Zbrane ušli pred zákonom
Po incidente v Paríži slovenská vláda zmenila zákon, podľa ktorého mohli aj cudzinci kúpiť zbraň cez internet. V súčasnosti je možný predaj expanzných zbraní len osobne, pričom kupujúci potrebuje doklady a zbraň musí nahlásiť na polícii. Cudzinci navyše potrebujú povolenie na vývoz zbrane.
Zmenila sa aj technika znefunkčnenia zbrane, takže jej opätovná aktivácia je nákladnejšia. František Gajdoš, majiteľ obchodu AFG, v marci tvrdil, že zmena zákona spôsobila výrazné zníženie záujmu o expanzné zbrane a predaj do zahraničia dokonca padol na nulu.
Nedá sa však vylúčiť, že aj iné expanzné zbrane zo Slovenska sa ešte pred sprísnením legislatívy dostali do zahraničia a objavia sa pri útokoch, tvrdí Netík.
Podľa analytika Martina Dubéciho, ktorý bol pred voľbami na kandidátke Mostu ako nezávislý, Slovensko vyrobilo problém celourópskeho významu a nikto za to nenesie zodpovednosť.
"Vo svete sú ľudia naštvaní, že na Slovensku sme mali internetový výpredaj zbraní. Politici sú schopní sa baviť hodiny o migračnej kríze a spájať ju s terorizmom, ale keď príde na tému zbraní, tak túto tému odsunú nabok," hovorí Dubéci.
Podľa neho je pravdepodobné, že pred zmenou zákonu sa do sveta dostalo viac slovenských zbraní so starou, nedostatočnou úpravou.
Novela, ktorú chystá Európska komisia, podľa neho môže pomôcť. „Ak má byť európsky priestor založený na voľnom pohybe tovaru a ľudí, tak to zahŕňa aj voľný pohyb zbraní. A my chceme mať istotu, že vedľa seba nežijú krajiny s deravou legislatívou a umožňujú takéto veci. Preto to treba harmonizovať,“ tvrdí analytik.
Novela to nevyrieši
Strelec mal podľa medializovaných informácii stovky nábojov. Náboje na Slovensku ani v Nemecku nie je možné kúpiť bez zbrojného preukazu. Zároveň takáto zbraň je v Nemecku nelegálna, takže ju nemohol zo Slovenska legálne vyviezť, tvrdí Ľudovít Miklánek, predseda Združenia vlastníkov strelných zbraní – Legis Telum.
„Vo všetkých okolitých krajinách je takáto zbraň zakázaná,“ povedal Miklánek.
Smernica, ktorá navrhuje Európska komisia, podľa Miklánka rieši problém len okrajovo. Zaoberá sa predovšetkým legálnymi zbraňami držanými na zbrojný preukaz. Ich zákaz podľa neho nemá vplyv na podobné útoky. Bezpečnostnú situáciu by ich zákaz ovplyvnil skôr negatívne.
„Ak príde k zákazu zbraní, tak tieto zbrane neprestanú existovať ale sa jednoducho stratia,“ povedal Miklánek. Situáciu by podľa neho mohlo zlepšiť zjednotenie kategorizácie a evidencie zbraní. Úrady v jednotlivých krajinách by tak mali ľahšiu robotu pri ich sledovaní.
