BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Nasratullah z Afganistanu čakal pred maďarským plotom pri Rozske dvadsať dní, kým ho pustili do tranzitnej zóny.
"Keď som sa dostal dnu, prekladateľ mi dal podpísať 19 papierov. Nepovedali, o čom sú papiere, ktoré som musel podpísať a spýtali sa len na meno a krajinu, z ktorej pochádzam," hovorí 21-ročný Afganec podľa správy Human Rights Watch.
Úradníci mu sľúbili, že do 28 dní sa dostane do Maďarska. Po pätnástich dňoch mu úradník oznámil, že v Maďarsku zostať nemôže a musí sa vrátiť do Srbska. "Povedali mi, že mám päť minút na to, aby som sa zbalil a odišiel," spomína.
Na maďarsko-srbskej hranici narastá v posledných týždňoch napätie.
Maďarsko začiatkom júla posilnilo kontrolu hraníc, aby znížili počet narušiteľov, celkovo tu podľa agentúry AP stráži až 10-tisíc policajtov. Tých, ktorých chytia pri ilegálnom prekročení hranice v osemkilometrovej ochrannej oblasti okolo plotu, väčšinou prevezú do tranzitnej zóny, kde môžu požiadať o azyl.
Mnohých však vracajú priamo do Srbska aj s použitím násilia. Ukazuje to správa organizácie Human Rights Watch (HRW).
V Maďarsku stúpa aktivita prevádzačov. Na srbských hraniciach používajú drony Čítajte Nahnevali Srbov
Minulý rok cez Maďarsko prešlo vyše 400-tisíc utečencov, azyl či ochranu získalo asi 500 ľudí. Na hraničnom priechode je od začiatku júla asi 1 300 migrantov, ktorí čakajú na rozhodnutie maďarských úradov. Podľa HRW aj OSN však Maďarsko porušuje medzinárodné právo, keď núti utečencov vrátiť sa späť do Srbska.
Týka sa to tých, ktorým odmietnu žiadosť o azyl aj ilegálnych migrantov chytených v pohraničnej zóne.
"Maďarsko porušuje všetky pravidlá pre žiadateľov o azyl prechádzajúcich cez Srbsko, hromadne odmieta ich nároky a posiela ich späť cez hranice," hovorí Lydia Gallová, výskumníčka HRW pre Balkán a východnú Európu.
Podľa BBC začína tento postup hnevať najmä Srbov, ktorí opäť nezvládajú zvyšujúci sa počet migrantov. Minulý týždeň zvolala srbská vláda núdzové stretnutie po tom, čo za jeden deň do krajiny z Bulharska a Macedónska prišlo päťsto utečencov.
Vrátení utečenci sa potom vracajú späť do Belehradu a okolia. "V Belehrade je centrum pre utečencov, ale má miesto len pre 600 ľudí. Zvyšní spia v parku pri belehradskej vlakovej stanici," hovorí pre Balkan Insight humanitárna pracovníčka Tijana Sijaric.
"Srbsko nedovolí, aby sa stalo parkoviskom pre migrantov," hovorí pre Balkan Insight minister práce a sociálnych vecí Aleksandar Vulin.
Loading
...Utečencov bili a sprejovali
Stovky utečencov zostávajú v 'zemi nikoho' na pohraničí v zlých podmienkach a čakajú, kým sa dostanú do tranzitnej zóny. Žiadosti väčšiny mladých mužov sú odmietnuté a utečencov následne vrátia z tranzitnej zóny na srbskú časť plotu.
Mnohí sa preto snažia hranicu prekročiť ilegálne, čo zvyšuje šancu policajného zásahu. Farhad z Iránu prechádzal cez lesy na hranici v 30 až 40-člennej skupine, keď ich zadržala maďarská polícia. "Žiadali sme o pomoc a transport do tábora," hovorí 34-ročný Iránčan.
Polícia potom proti skupine zasiahla bielym práškovým sprejom. "Dokonca nám zdvihli hlavu, aby nám to mohli nasprejovať do tváre," tvrdí.
Skupinu v lese mala potom polícia po jednom biť, pričom si s nimi robili selfie. "Nič sa nepýtali, nič nehovorili, len nás začali biť obuškami. Všetkých nás zbili a použili paprikové spreje. Kým to robili, hovorili 'Vitajte v Maďarsku', smiali sa na nás a robili si selfie," hovorí 20-ročný Ali z Afganistanu, ktorý bol tiež členom skupiny.
Pokusy o ilegálne prekročenie hraníc na juhu Maďarska ustupujú Čítajte Kríza neskončila
Maďarsko tvrdí, že kľúčová je bezpečnosť ich hraníc a zastavenie ilegálnej migrácie. Úrady preto smerujú všetkých utečencov do tranzitných zón, kde dlho čakajú na vybavenie žiadosti. Väčšina je však zamietnutá - z 18-tisíc žiadostí od januára do mája získalo azyl 76 ľudí.
"Tento proces je veľmi pomalý a prakticky neexistuje šanca získať azyl," hovorí pre al-Džazíru Nora Kovesová z Eotvos Karoly Policy Institute.
Počet utečencov sa pritom výrazne znížil v marci, keď začala platiť dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom. Maďarsko sa snaží zastaviť cestu utečencov ďalej do západnej Európy. Zatvorené hranice však vytvárajú väčší tlak na balkánske štáty.
Podľa srbského ministra Vulina sa Európa o zvyšok trasy nezaujíma. "Európa sa tvári, ako keby utečenecká kríza už skončila," dodáva.
